Falošná

Večer som na platenej zoznamke pre unavené intelektuálky len rybárčil. Bez sázky. Športovo, aby som nevyšiel z cviku.

Ozvala sa mi v súkromnej správe jedna slečna. Klikol som na profil. Zapadala do škatuľky:

"Nebolo by od veci strčiť jej do rici."

Písali sme si až do neskorej noci. Popri tom dialógu som stihol nakŕmiť Ernesta, mojho imaginárneho káčera, venovať sa druhej pipke, dopiecť jablkovú štrúdľu, vyprať bielizeň a dopozerať aktuálnu časť môjho obľúbeného seriálu Mazlivá vlhká poštárka na predplatenom kanáli pre milovníkov anatómie ľudského tela.

Bola roztomilá. Písala o svojich doterajších vzťahoch, o jednotvárnom živote a záľubách. Pracovala ako predavačka v jednom predraženom butiku. Určite fádna práca, ale nesťažovala sa. Vraj ju to strašne baví a napĺňa.

To ma pobavilo.

Dospelí ľudia dnes tvrdia, že ich napĺňa všeličo. Práca. Joga. Matcha latte. Väčšinou len nechcú priznať, že sú unavení zo života.

Jej správy boli veselé. Smajlíky, vtipné preklepy, občas infantilný tón ženy, ktorá sa ešte stále snaží pôsobiť optimisticky.

Pozval som ju na druhý deň večer na drink do mesta.

Váhala.

Vraj takto narýchlo asi nie.

Rozhodol som sa, že ju nebudem prehovárať. Aj tak som už mal niečo rozbehnuté na druhej línii. Písali sme si ďalej, ale už len tak na udržiavanie ohňa. Žiadne plamene. Skôr tlejúce uhlíky.

Stačilo mi, aby sa nezabudlo na moje meno.

Môj vlažný postoj ju vydráždil, asi. Jej správy sa zrazu priostrili. Chcela vzbudiť dojem. Darilo sa jej, ale nie som včerajšia husa a bral som ju len polovážne.

Nakoniec sme naše písanie posunuli do tradičných internetových končín — k sexu. Tam som sa už cítil komfortne. Ako ryba vo vode.

Falošná písala, čo má rada. A ja som pozorne čítal medzi riadkami každé jej slovo.

Nakoniec priznala, že jej to strašne chýba. Od posledného chlapa, ktorý ju vraj dokázal poriadne uspokojiť, uplynulo pol roka.

Chudera.

Zvyšok pozornosti som už venoval len jej. Poďakoval som za dôveru a elegantne hodil ďalšiu kosť: romantickú večeru.

Vybral som drahú putiku. Drahú a noblesnú. Raz som tam bol na rodinnej oslave. So Susedkou, ale to je iný príbeh.

Napísal som sucho:

"Zajtra o šiestej. Budem tam."

A dodal som:

"Snáď jedna večera nemôže pokaziť začiatok takého pekného priateľstva."

Chvíľu mlčala.

Nakoniec súhlasila. A dopísala, že sa veľmi teší. A smajlík.

Celý nasledujúcí deň som sa jej neozval.

Ženy milujú neistotu, pokiaľ ju môžu nazývať chémiou.

Reštaurácia bola v centre mesta. Všade drevo, koža a anglický štýl. Miesto záclon divadelné opony a dlhý zdobený drevený bar.

Nebolo voľné miesto ešte, tak ma dnešný Gascogne v obleku pripomínajúci tučniaka usadil na bar.

Objednal som si dvojitého panáka a v duchu si prehrával stratégiu večera.

"Bude ako bude. Ako vždy."

Po chvíli sa uvoľnil stôl.

Vládla tam príjemná komorná atmosféra. Sadol som si za malý okrúhly stolík. Objednal ďalší drink. Lampička s tienidlom vytvárala intímne svetlo podobné tým ktoré mala na profilu.

Bolo zjavné, že sa rada hrá so svetlom.

Jedna čiernobiela fotografia mi utkvela v pamäti. Sedela na podlahe v tureckom sede. Celá postava v tieni. Svetlo dopadalo len na otvorené dlane, v ktorých držala lupene ruží.

Kompozícia výborná.

Dúfal som, že sa jej tu bude páčiť. Nedočkavo som sledoval vchod.

Nakoniec sa objavila.

Tmavá hodvábna blúzka. Čierna saténová sukňa so svetlým páskom. Dlhé blond vlasy rozpustené na pleciach. Na hlave tmavé okuliare, aby jej ofina nepadala do očí.

Na ruke značkové hodinky.
Perly okolo krku.
Lakované lodičky.

Outfit kričal luxusom.

Až príliš.

Mala peknú symetrickú tvár. Svetlú pleť s jemnými pehami pod očami. Úzke pery a malý nos.

Telo typu:
malé prsia, široké boky, výrazný zadok a silné stehná.

Posadila sa oproti mne.

Zacítil som jej parfum.

Ružový Dior.

Mňam.

Lenže niečo nesedelo.

Stačil pohľad.

Nechty mala síce upravené, ale narýchlo odlakované. Hodinky jej lietali na zápästí. Keby boli naozaj jej, dala by si ich upraviť.

Pozrel som sa na lodičky.

Na nôžkach žiadne náznaky náplastí. Žiadne otlaky.

Každý muž, ktorý niekedy niesol ženu bosú z taxíka, vie, čo nové podpätky robia s nohami bez náplastí.

A potom mi to došlo.

Celý outfit bol falošný.

Len blúzka mala cenu asi trojnásobku jej výplaty.

Usmial som sa popri tom, ako rozprávala, že sa celý deň tešila, či sa ozvem.

Spýtal som sa jej, kde vlastne pracuje.

"V luxusnom butiku pre vybranú klientelu. Žiadna konfekcia. Len limitované kolekcie svetových návrhárov."

Hovorila to, akoby recitovala reklamu.

A bolo vymaľované.

Požičala si z výkladu najlepšie kúsky, aby si na jeden večer mohla pripadať ako žena z lepšieho sveta.

Úprimne?
Trochu som to obdivoval.

Objednala si neperlivú vodu a začala sa konverzácia.

Smiala sa rada. A úprimne.

To dnes nebýva časté.

Po večeri sme sa prechádzali mestom. Držali sa za ruky a rozprávala mi o fotení. Občas vraj fotí kamarátky alebo rodinu na oslavách.

Rozprávala s nadšením človeka, ktorý ešte stále verí, že raz bude robiť to, čo ho baví.

Počúval som ju. A zrazu som si uvedomil, že ma naozaj zaujíma.

To býva problém.

Pri rieke som ju oprel o kované zábradlie. Zatvorila oči ešte skôr, než som ju pobozkal.

Bozkával som ju dlho. Pomaly.

Rukou som jej skĺzol na zadok.

Tvrdý. Pevný. Presne ako som dúfal.

Potom sa ma spýtala, či by som nechcel vidieť pár jej umeleckých fotografií doma.

Prehovárať ma nemusela.

Byt mala malý a skromný. Bez zbytočností. Pôsobil trochu ako mládenecký byt, len upratanejší.

Uvarila kávu a ukazovala mi fotografie schované v krabici od topánok.

Boli dobré. Naozaj dobré. V každej bolo cítiť kus samoty.

Posadila sa bližšie ku mne. A potom ešte bližšie.

Večer sa postupne rozpadol na dotyky, bozky a ticho medzi nimi.

Hrátky sme presunuli na posteľ. Po jej dlhej abstinenčnej odmlke som si vychutnal jej chtivosť. Falošná sa dlho maznala. Potom sa postavila tesne k posteli. Pomaly sa vyzliekala. Díval som sa na ňu ako keď malé dieťa dostane svoj prvý bicykel. Priľahla ku mne úplne nahá. Bola celá rozpálená a iskrilo jej medzi nohami.

Vylízal som ju do sucha. Mala oholenú pičku s jemným ozdobným ochlpením.

Voňala krásne.
Ešte dlho ležala bezmocne po tom ako som ju spravil. Vydychovala slasť a ja prostoduchý debil som si myslel že je na rade ona.

Prevrátila sa na bok smerom k nočnému stolíku a vytiahla z neho taký umely fas, že by si ho silne katolícky založený občan určite pomýlil s umelou protézou nohy.

– S týmto som sa zvykla hrať - otočila sa ku mne a dívala sa hanblivo.

Trochu ma zatriaslo. Reflexne som sa postavil s postele.

– Nie nie dievčatko. - vrtel som hlavou.

– Tu umelú nohu môžeš zahodiť ukážem ti nefalšovanú čabajku.

Stiahol som gate a ukázal Vtáka.

– Aha, vidíš klobása že by ju trojčlenná rodina na dve večery nezjedla.

Smiala sa.

Falošná sa spustila na kolená. Priplazila sa a okoštovala tretiu nohu.
Telo mala mala hedvábné. Prsia mala malé a nedržali tvar, ale keď som jej nakládal tak sa nádherne natriasali jak divoké morské vlny. Mala sexi bruško a silný zadok.

Falošnú som pretiahol s pôžitkom dobrej odvedenej práce.

Ráno som cestou domov fotil ešte tmavé mesto mobilom podľa jej rád.

Niektoré fotky boli rozmazané. Niektoré prekvapivo dobré.

Po úprave to uploudnem na jeden zo svojich fake profilov, bude sa mi hodiť keď sa budem vydávať za alternatívneho fotografa.