KRPEC

Myslel som si že idem len na kávu s blondýnkou. Potom som zistil, že je menšia než moje očakávania, A vrtká potvora. Krpec bola zvyknutá držať opraty. Milovala kone a byť na koni.
» autor: Unterman
Mám jednu nepríjemnú vlastnosť: som príliš zdvorilý na to, aby som včas odišiel z miest, kde už dávno nemám čo hľadať.

S Krpcom to začalo ako všetko dnes — aplikácia, filtrované profily, ilúzia blízkosti. Vyzerala nevinne, takmer banálne: krátke blond vlasy, usmievavá tvár, niečo medzi dievčaťom z reklamy a niekým, kto si ešte úplne nezvykol na vlastné telo. Miaú.

Napísali sme si.

Mala čerstvý profil, vyplnený až prekvapivo poctivo. Bezdetná, nezadaná, rada varí. To posledné rozhodlo. Poslal som jej fotku, ako kŕmim holuby. Ona mi poslala fotku z drogérie. Férová výmena dôkazov, že obaja existujeme.

Stretli sme sa o hodinu v centre mesta.

Keď som ju uvidel, najprv som si myslel, že stojí ďalej. Potom som pochopil, že nie. Bola jednoducho malá.

Každým krokom, ktorým sa približovala, sa zdala ešte menšia. A keď zastavila predo mnou, už to nebolo ani prekvapenie, skôr nový fyzikálny fakt.

Bola extrémne drobná. Ajéjé.

Telo mala zvláštne. Nie krehké. Skôr pevné. Široké ramená, športové nohy, pohyb človeka, ktorý je zvyknutý na výkon.

Podala mi ruku, tá na chvíľu zmizla v mojej dlani.

A potom sa usmiala. Mala malinkaté zúbky ligotajúce sa ako perly v krku Lizy Simpsonové.

Sadli sme si na kávu a ja som si uvedomil, že jej fyzika ma prestáva zaujímať. Nie preto, že by zmizla som vášnivý šachista a dobrý herec. Na káve som sa tváril tak vášnivo nezaujatý jej trpasličou postavou že som sa dokonca bavil dobre.

Bola vtipná. Bez námahy.

A ja som sa pristihol, že sa bavím viac, než som plánoval.

Keď sme sa po hodine rozlúčili, mal som zvláštny pocit, že mi bude chýbať jej smiech.

Napísali sme smi ešte ten večer.

Navrhla, či by sme sa nevideli znova. U nej doma.

A tu nastáva tá moja klasická slabina: neviem povedať nie, keď by som mal.

Napísal som, že áno.

Dom mala na okraji mesta. Nie prepychový, ale sebavedomý dom, s veľkou záhradou a trávnikom, ktorý vyzeral, akoby ho niekto každý deň kontroloval pohľadom. Všetko tam malo svoje miesto. Aj kone. Dosť koní.

Na stenách, na fotkách, na predmetoch. Kone ako životný štýl, som si myslel.

Ukázalo sa, že Krpec je jazdkyňa. Súťaží, trénuje, a jej svet sa točí okolo výkonu a disciplíny. Rozprávala o tom s hrdosťou človeka, ktorý niečo robí dobre a nepotrebuje to dokazovať.

Počas večera sme grilovali.

Vzduch bol teplý, pomalý, záhrada bola tichá a všetko pôsobilo až neprirodzene pokojne. Pivo, vôňa grilovaného mäsa, západ slnka. Veci, ktoré neklamú.

Na chvíľu som mal sa zamyslel, precitol, že som sa ocitol v cudzom živote.

Až po chvíli som si ju všimol. Stála vedľa mňa keď som si to ani neuvedomil. A kým som sa otočil, už bola inde.

O chvíľu stála pri bazéne.

Bez teatrálnosti si vyzliekla. Pod bielim tričkom a hnedými kraťasmi mala dvojdielne plavky. Heč. Mala pekne rovnomerne opálené drobné telíčko.

Za hlasného čľapotu sa šmarila do bazénu a lákala ma dnu. Dva krát ma volať nemusela.

Vo vode bola rýchla, vrtká, živá.

Krpec ma rovno ošpliechala do očí a ja som ju naháňal v bazéne a až som ju chytil, a jej malé telo nadhodil nad vodu. Dopadla s pľaskotom až som sa skoro, mno pravdu povediac nie skoro ale doslova poštal od smiechu.

Nahnevane sa na mňa dívala tými modrými očami. Voda jej siahala až nad krk ale rozbehla sa smerom ku mne odrážajúc sa od dna bazénu a celou silou do mňa narazila hlavou. Rovno ma zasiahla do brucha. Pritískla ma k okraji bazénu a silnými rukami ma chytila za paže. Voda ju zľahka nadniesla a okolo môjho pásu obvinula tie svoje svalnaté nohy. Až mi praskali bedrové kosti.

Teraz prví krát sa skrížili naše pohľady v jednej rovine. Naraz sme boli obaja rovnako vysoký. Ja som sa v túto preromantickú chvíľu symbolicky zadíval do vzdialeného rohu bazénu na znak toho že som v rozpakoch. Ju to očividne nezaujímalo. Ťažko som sa mohol pohnúť a keď som sa o to pokúsil Krpec ma zvieral viac. Paže a nohy mi úplne zablokovala. Sledovala ma svojím pohľadom a vždy keď sa mi snažila pozerať sa do očí ja som zrakom unikal. Nešlo to hrať dlho. Nechcel som byť nezdvorilý a nechal som sa pobozkať.

A na znak toho že mi to nevadí som bozk opätoval. To bol jasný signál pre ňu že je na koni. A tam sa Krpec cítila najlepšie. Už aj tak suverénne vystupujúca trpasličia slečna s terajším pocitom sedla pod zadkom začala diktovať ďalšie dianie.

Krpec sa maznala a oslobodila ruky. Chytil som ju za zadok oboma rukami a pomaly nadnášal na vode. Rázom som jej rozopol hornú časť plaviek. Vo vode boli na oko jej prsia väčšie. Chvíľu som sa hral s jej kozami. Také malé neposedné dvojky s malými ružovými púčikmi.

Krpec prebrala iniciatívu. Zašmátrala v mojich boxerkách a skúsene vytiahla moju tretiu nohu. Pretiahla znamenite párkrát kapucňu na mojom apoštolovi lásky a potom predviedla evanjelickú úzdičkovú bohoslužbu.

Krpec si vyzliekla spodnú časť plaviek a zaviedla si do pišule môj chobot. Voda a aj jej telo sa začalo jemne vlniť. Jebali sme nežne a pomalým tempom. Jej úzka pička bola jedna báseň. Vagína bola sval ktorý, očividne ovládala na jedničku. Krpec kĺzala po mojom vtákovi prirodzene ako keby jazdila na svojom žrebci. Chvíľkami sa pustila rukami mojich ramien a akoby uľahla pod hladinu vody. Vynorila sa z vody vždy pomaly a vychutnávala si každú chvíľu toho nezvyčajného sexu. Zrýchlil som tempo a vlny okolo nás sa zväčšovali. Už som skoro bol hotový keď Krpec nečakane skĺzla z môjho falu a ponorila sa celím telom pod vodu. Vzala môjho tátoša do pusy a maličkými rukami ma prihonievala.

V tých malých ručičkách môj pampúch vyzeral ako obor. O pár sekúnd neskôr som Krpcovi vydal bohatý poklad. Vynorila sa a nadýchla vzduchu cez nos. Hladina vody jej siahala po bradu. Otvorila ústa a moju čerstvo vystriekanú mrdku vyplavila do vody. Chvíľu to tam pekne plávalo na hladine ale potom som náhle vyskočil. Napadlo ma koľko spermatu v tom bazéne môže plávať. Utieral som sa do prichystaných osušiek.

Krpec po chvíli vyliezla. Utrela sa tiež a šla k grilu. Oznámila že je večera hotová a že môžeme jest. Najedli sme sa a potom som sa chystal na odchod. Ale Krpec ponúkla dezertom. Vraj či si nedám nejakú sladkosť. V saune.

Nechcel som byť nezdvorilí …
Tipů: 0
» 10.06.26
» komentářů: 0
» čteno: 11(1)
» posláno: 0


Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Předchozí: Falošná

© 2011 - 2026 libres.cz | Webdesign & Programming || PREMIUM účet za povídku