Fialová

Na jednom firemnom večierku, kde som vtedy ako nádejný contractor pôsobil, niekedy krátko po polnoci, keď vychudnuté ježibaby z HR odhodili posledné zvyšky pracovnej morálky, som mal to šťastie vidieť jednu strigu, ako si tlačí do hlavy celú porciu kuracích roliek.

Fascinujúce.

Áno, v živote človeka sa občas objavia chvíle, za ktoré môže byť vďačný. Ako napríklad vtedy, keď sa mi pošťastila najúžasnejšia fajka, akú som dovtedy zažil.

Po vyčerpávajúcom dni strávenom nákupmi a sledovaním porna zo sedemdesiatych rokov som sa tešil na večerné stretnutie s mladou laskonkou, s ktorou som mal dohodnuté rande.

Je o mne všeobecne známe, že sa obliekam nemoderne. Žiadne módne výstrelky ma neohúria. Mám rád kvalitné mokasíny od Maxima, talianske ležérne saká a džínsy od Wranglera. Košele s výraznou potlačou považujem za vizuálny útok na ľudský zrak a Casiovské kalkulačky na zápästí za výdobytok civilizácie, ktorý mal zostať v deväťdesiatych rokoch.

Uprednostňujem eleganciu.

Vkus?

Ale dnes… dnes som sa nechal uniesť.

Kúpil som si pár naozaj odvážnych kúskov. Zlatožltú teplákovú súpravu s tromi pruhmi, zelené retro botasky a na krk dlhú striebornú retiazku podobnú tej, čo mám na zátke do vane, s príveskom v tvare podlhovastého klinca.

Na ruku som si nasadil gigantické digitálky – maskáčové G-Shocky, ktoré vyzerali, akoby ich vyrobila armáda pre človeka, ktorý potrebuje vedieť čas aj počas zemetrasenia.

Obliekol som sa.

Vyzeral som smiešne.

Ale tak to už býva, keď človek vyzerá dobre.

Takto ozbrojený som vyrazil na dohodnuté rendez-vous.

Na dnes som mal naplánovanú koštovku z fugy mladej tanečnice. Študovala moderný tanec a hudbu. Nosila tie ploché šiltovky a ruksak jej pravdepodobne nespadol z chrbta ani v sprche.

Vybral som si ju, pretože mala peknú tvár, milé oči a nádherné vlasy.

Mali sme sa stretnúť v jednom klube, kde mala vystúpiť so svojou tanečnou skupinou. Prišiel som s predstihom. Do nového prostredia sa adaptujem pomaly. Som ako Windows – chvíľu mi trvá, kým načítam všetky potrebné ovládače.

Putika bola príjemná.

Obsluha nulová.

Miesta na sedenie dosť.

Dievčatá mladé a mladšie. Chlapci bez nagelovaných vlasov.

Takže asi dobre. Trend sa konečne pohol správnym smerom.

Môj zlatý jogging vynikal v klube viac, než som očakával. Sedel som pri bare a popíjal whisky s ľadom.

Nezapadal som.

A práve preto som tam vyzeral najviac cool.

U baru si ma začali doberať nejakí mladí šarvanci. Môj netradičný outfit ohodnotili ako "fusion", čo vôbec netuším, či bola pochvala alebo diagnóza.

Naopak, hodinky pochválili.

Keď som im predviedol niekoľko trikov s prepojenými hodinkami a telefónom, atmosféra sa uvoľnila. Nakoniec sme to oslávili ovocnými džusmi, ktoré som pre nich objednal.

Neurazili sa.

Tá dnešná mládež je mäkká, ale aspoň vie oceniť dobrý technologický výkon.

Fialovú som zatiaľ nikde nezazrel, tak som čakal na predstavenie.

Program začal akýmsi dvorným básnikom, ktorý do rytmu recitoval Jaroslava Vrchlického. Potom na scénu nabehlo nejaké známe rapové zoskupenie a v pozadí sa objavili dievčatá v zelených legínach a červených športových podprsenkách.

A teda… tancovali.

Medzi nimi bola aj moja Fialová.

Žiarili jej oči ako dve malé kontrolky radosti a na konci vystúpenia mi poslala pusu.

O pár minút neskôr, len čo sa prezliekla, prišla ma pozdraviť.

Mala nádhernú tvár. Jemné črty. Malý nos a pery plné a červené ako dozreté maliny. Pod zelenými očami mala jemné svetloružové pehy a bielu pleť, akoby ju slnko celý život obchádzalo zo slušnosti.

Mala krátky, úzky krk s jemnou pokožkou, cez ktorú bolo vidieť drobné žilky. Postavu mala pekne vytvarovanú. Úzke ramená, menšie prsia a nohy vypracované tancovaním.

Ale tie vlasy…

Tie boli kapitola sama o sebe.

Dlhé až nad zadok. Rovné, bez ofiny. Fialové s jemným zeleným a blond melírom.

Už keď som ju prvýkrát videl na fotke v telefóne, najviac ma zaujali práve ony.

Fialová priťahovala pozornosť všade.

Dnes to nebolo inak.

Keď vyrazila rovno ku mne, moji noví kamaráti pri bare jeden po druhom odpadávali ako steblá buriny po návšteve nahnevaného záhradkára.

S Fialovou sme vymenili pár sladkých viet a pozvala ma do zákulisia.

Tešil som sa, že uvidím dvanásť dievčat pri prezliekaní.

Bohužiaľ, príroda mi opäť potvrdila že nie všetky moje predstavy majú povinnosť spolupracovať s realitou.

Už boli hotové.

Škoda.

Sadli sme si do tichého kúta na pohovku a ona okamžite pochválila môj jogging.

Potom sa na mňa zamyslene pozrela, bez slova vstala a zmizla.

Po pár sekundách sa vrátila s vysokým farebným klobúkom. Materiál vyzeral tak, že keby ho človek nechal na slnku, začal by horieť po chvíli.

Nasadila mi ho na hlavu a začala sa smiať.

Vraj vyzerám ako JayKay.

Videl som že jej to páči, tak som si ho nechal.

Konečne niekto ocenil môj módny experiment.

S Fialovou sme si dali pár drinkov a bavili sa výborne. Dokonca som s ňou aj tancoval.

Naučila ma niekoľko moderných krokov a pochválila moje improvizácie.

vyplatilo sa mi kedysi chodiť na tanečnú.

Asi po pol hodine môjho tanečného opičiakovania som usúdil, že moje telo podalo dostatočný športový výkon a navrhol som Fialovej presun k súkromnejšej časti večera.

Spomenul som jej svoju osobnú zbierku klobúčikov.

Teda… pravda je taká, že mám jeden jediný.

Ale v mojom podaní znie jeden kus ako historická kolekcia.

Klobúčik ju zaujal viac než moje vysvetľovanie. Asi už počula aj elegantnejšie lichôtky.

Objednal som taxík cez aplikáciu a vyrazili sme ku mne.

V zadnom sedadle taxíka sme sa správali tak, že starší taxikár musel riešiť veľmi náročnú životnú dilemu: pozerať sa do spätného zrkadla alebo predstierať, že spätné zrkadlo neexistuje.

Fialová sa smiala a ja som si užíval ten pocit, že po dlhom čase sa mi podarilo zaujať ženu nielen svojou osobnosťou, ale aj outfitom.

Počas cesty sme sa k sebe stále viac približovali. Sprvu som Fialovej hladkal chrbát. Čím ďalej nižšie až som zašiel pod legíny a chmatol som ju za zadok ale nezastavil som sa. Ciel som bol nižšie. Rafol som ju za štrbinku a začal som ju obrábať. Privretými očami ma pobozkala na krku a občas jemne mi vzdychla do tváre. Roztiahla mi zip na mikine a silno ma zdrapila za cecok. Ejhľa.

Kľudne a bez pocitu prehrešenia lámem dogmy a pretínam zaužívané nitky svojou mačetou nasiaknutou krvou puritánskych, bezduchých občanov, ktorých vyvádza z mieri keď na večierku niet bezlepkového macesu k opičím mozgom. Preto istotne pochopíte, že situácie tohto tipu sú mojou kyprou pôdou pre cibrenie mojich milovaných pucmoliek.
Fialovú som rozšťavil tak výberovo, že mláka, ktorá sa nasiakla do do umelej koženky zadného sedadla v taxikárskej Octávie, istotne zaistí arómu čerstvej jebaciny ešte na dlhé roky v aute.

Fialová v mienke že jej obšťastnenie je len medzi nami dvoma, tíško vzdychala do tváre a veľkou silou mi stískala prsia až som s toho hekotal aj ja. Čvachtala zo spodka veľmi fajnovo. Tempo som nezrýchľoval. Pohľady mňa a taxikára sa občas pretli vo spätnom zrkadle. Len uznane kýval hlavou a užíval si to s nami.

Fialová pozdvihla zadok. Cítil som ako sa jej sťahujú stehná a začína ju zvierať krč. Netrvalo to dlho. Disciplinovaná – pomyslel som si.

Dosadla na moju premočenú dlaň broskynkou a so zatvorenými očami si oprela hlavu o moje rameno a usmievala sa ako čerstvo odpanená rehoľná sestra.

Po príchode pred môj byt taxikár bez komentára zastavil. Vystúpili sme.

Poslal som mu štedré prepitné a dal päť hviezdičiek.

Nie za jazdu.

Za psychickú odolnosť.

Hneď po príchode ku mne sa Fialová cítila ako doma. Mala v sebe tú zvláštnu energiu človeka, ktorý sa nebojí priestoru.

Najskôr zhasla svetlá a roztiahla závesy.

Do bytu vošlo svetlo mesiaca a zalialo izbu takým pokojom, že aj moje ego na chvíľu stíchlo.

Sadol som si na gauč a sledoval ju.

Vyzliekla sa donaha a predviedla pomalé tanečné pohyby, ktoré jej telo poznalo lepšie ako bežný človek pozná cestu do vlastnej špajze.

Vlasy jej padali cez ramená a fialové odtiene v mesačnom svetle vyzerali skoro neskutočne.

Už moja tretia noha bola celá nedočkavá. Postavil som sa a objal som ju okolo tenkého drieku. Pritiahol k sebe. Chcel som ju pobozkať ale odvrátila tvár a miesto toho ma nútila bozkávať jej krk.

Fialová sa po chvíli rozhodla, že moja obývačka potrebuje ešte trochu umeleckého programu.

Ani neviem ako, Fialová nás obidvoch rozhýbala a pohupojúco sme tancovali vo svetle mesiaca uprostred tmavého bytu. Po chvíli spomalila tempo až sme nakoniec zastavili. Jemne som jej bozkával a sal laloček na ušku. Fialová mi vyzliekla zlatú mikinu a potom mi bozkávala hruď a obhrýzkávala mi bradavky. Tupka jedna, neviem ale bola na ne nejak fixovaná. Šla nižšie až si kľakla pred mňa.

Stiahla mi jogingové tepláky naraz s boxerkami a dívala sa na zjavenia druhého Krista, ktorý jej v rytme tlkotania môjho srdca pulzoval pred tvárou.

– Hmmm, nádherní klobouček. Toho by byla škoda nevidět. – frkla Fialová popri skúmaní mojho chobota.

Fialová ma škrabkala po brušku a silne lapala za zadok. Vychutnával som si tu jemnú fajku a díval som sa oknom na spln mesiaca a blahoslavil som svoju maličkosť.

Fialová ma však nútila sa dívať na ňu ako mi bafká pampúšika. Jej oči boli veľké a ligotali sa v nočnom svetle. Jej fialové vlasy a bledá tvár kontrastovali v temnom mliečnom svite mesiaca a vyzerala ako kreslená japonská kurvička. Jemná, nežná a pritom tak chlipná. A Boh mi je svedkom, že to čo predviedla bola asi najkrajšia, najelegantnejšia fajka akú som doposiaľ zažil.

Chvíľku po mojom vyvrcholení na jej prsia sa ešte krátko hrala s mojou miazgou a roztierala si ju na bruško a do rozkroku.

Tušil som že bude špeciálna, ale vtedy mi to docvaklo úplne s určitosťou že je výnimočná.

S Fialovou sme sa až do rána podieľali spoločne na záťažovom teste mojej postele. Potom po neskorých raňajkách aj celé odpoludnie.

Na večeru som si dal rovno s jej bruška čerství salát lollo rosso a údeného lososa s jej pičky.

Keby som dával dievčatám prezývky ju by som volal Nevesta splne.