Jehovistka

Bol som v kníhkupectve. Hľadal som nejakú erotickú literatúru ako darček pre jednu. Sedel som v kresle obklopený knihami s ktorými by sa ťažko riešili hospodárske výpočty.
Zazrel som hnedé polobotky a zadok v tvare srdca miznúce za roh regálu.
Dal som jednu knihu pod pazuchu a hybaj za ňou. Dobre tvarovaná postava. Mala tmavé gaštanovo hnedé vlasy. Dlhé po ramená. Upravené do copíku. Mala na sebe džiny, ľahkú svetlú košieľku s malými kvetinkami. Mala obuté topánočky. Svetlohnedé kožené boty na malých opätkoch. Smrdela pičacinou na diaľku. Bola ako zjavenie. Sledoval som ju. Nápadne. Tak jak len ja viem.
Keď sa prechádzala medzi regálmi bolo počuť ako si tíško na ňu honia postavy s príbehov na policiach.
Prikročil som k nej a predstavil som sa. Nebola zaskočená. Podala mi ruku a s úsmevom sa predstavila. Spýtal som sa jej čo hľadá, aký žáner. Ako keby som sa v tých knihách vyznal. Potrebovala by niečo na nočný stolík, vravela. Zadíval som sa dumane, jak viem iba ja na jednu z políc. Ako keby som niečo hľadal. A podal som jej jednu knihu s názvom Vôňa Afriky. Otočila knihu a začítala sa do prebalu.
- To bude fajn – povedala. Jemne pootočila očami a zahryzla si nenápadne do úst.
Pinda jedna. Nenápadná je ako ja.
Zakecali sme sa krátko. Chcel som jej kúpiť tu knižku ale nechcela aby som zaplatil. Pozval som ju teda aspoň na čaj. Nebola zlatokopka. Bola milá a veľmi usmievavá. Rada rozprávala. Bola veselá. Mala hnedé oči ktoré žiarili šťastím. Ako keby mala neustále orgazmus.
Budem patetický. Chvíľkami som mal pocit že sa do nej zamilujem.
Po schôdzke som ju pobozkal na tvár a na ruku. Gentleman. No najradšej by som jej stiahol gaťky a prehnal ako starý kolotoč. Nútene som si nechal prejsť chuť. Vedel som že u nej to bude úplná iná kapitola.
Vymenili sme si kontakty. Bolo to divné. Nekládla žiadny odpor. Dievčatá priznajte si. Vždycky si chránite súkromie aj keď vám brní veľmo v podbrušku. „Ja sa na ulici len tak s hocikým nezoznamujem. Ja svoje číslo nikomu nedávam“ … a iné výhovorky. Nechávate sa naťahovať, prehovárať. Necháte si dvoriť. A dobre je to tak.
Dala mi číslo na seba hneď a rozišla sa so mnou po jednom čajíku s vetou, aby som sa jej ozval čo najskôr.
Počkal som deň. Odpísala skoro hneď. Odštartovala lavína správ. Už som mal obúchané sklo na mobile. Chcel som ju vidieť a súhlasila. V piatok. Po práci. Ide na nejakú zaujímavú prednášku a že by sme mohli ísť spoločne.
Neváhal som. Do piatka som sa už nevedel dospať. Všade som cítil jej vôňu. Všade som videl jej oči. Všade som počul jej smiech. Večer pred spaním som silne myslel na ňu.
Ach duša moja nevinná, čo sa to so mnou deje ?! Mal som strach a motýle tancovali v mojom bruchu keď som sa blížil na schôdzku s ňou. Vravela že to bude taká polo-slušnácká prednáška nech si vezmem na seba niečo formálneho ale pohodlného.
Keď som sa vyzvedal na tému, tak mi napísala že je to prednáška blízka môjmu i jej srdcu. Viac som sa nepýtal. Dúfal som len, že to bude niečo mať spoločného s ponocovaním

Jehovistka mala na seba flanelové svetlé šaty. Okolo pásu mala hrubý, výrazný ale elegantný čierny opasok, ktorý ešte viacej zvýraznil jej nádhernú postavu. Na nohách čierne botičky. Mala krásne foremné nohy. Bola tak ľahká, tak majestátna a predsa krehká. Mala jemnú bielu pleť. Krásne rozpustené vlasy. Usmievala sa malinovými perami na každú stranu. Proste úplne jak princezná. Stretli sme sa na dohovorenom mieste.
Bolo mi divne. Chvíľu som sa na ňu len tak díval a prichádzali na mňa mdloby, to preto že sa mi nestíhal prekrvovať mozog. Nešli sme ďaleko. Vravela že je zvedavá ako sa mi bude páčiť prednáška. Achh, ja naivná duša. Ešte stále som nič netušil.
Došli sme k obyčajnej budove. Taký väčší dvojposchodový domček.
Tabula. Kráľovský sál Svedkovu Jehovových.
No prosím. Jehovistka mi pred vchodom vysvetlila že by bola rada keby som na dnešnú prednášku prišiel. Nechcela mi o tom rozprávať do predu, lebo ma skúsenosť že ľudia sú voči Jehovistom zamindrákovaný a zavŕhajú i myšlienku sa čo i len niečo dozvedieť pravdivého o sebe samom a o Bohu.
Zaujímavé. Asi som mal ten divný úsmev keď si objednám hrachovú polievku a chutí to ako držková. Na chvíľu mi skameneli nohy. Ale nakoniec som si povedal, veď prečo nie. Zjesť ma asi nezjedia. Vošli sme. Hneď vo dverách nás vítal vysmiatí pánko v sáčku. Jehovistku zdravil po mene a oslovoval ju sestra. Hmmm. Ja som sa predstavil ako Brat Malcome X. Starý sa rehlil ako besný. Šli sme do sálu, ktorý bol na prízemí. To ma potešilo. Keby som musel utiecť tak aby som mal blízko dvere.
Bolo tam asi 50 ľudí. Všetky vekové kategórie. Aj deti. Odetý ako do kostola.
Sadli sme si na pohodlné stoličky a letmo som sa obzeral. Jehovistku pozdravilo ešte pár jej sestier a bratou. Všetkým ma predstavila.
Téma prednášky znela: Ako sa chrániť pred Satanovými nástrahami.
To ma podrž. Chvíľu som si myslel že ma tam Jehovistka doniesla ako príkladného Satana v koži človeka.
Mala pripravení spevník a tenkú kvalitne vyzerajúcu knihu s rovnakým názvom ako dnešná prednáška. Jehovistka mi zašepkala do ucha, že pokiaľ mám pocit že ma to nezaujíma, alebo že sa cítim trápne či nesvoj, nech jej to naznačím a odídeme. Nič nenúti, len by bola rada keby som si tu prednášku vypočul. Jej dych na mojom uchu, to bola taká extáza, že som bol chvíľu mimo. Kývol som. Prednáška odštartovala spevom. Rád spievam a pripojil som sa. Môj excelentný hlas vynikal. Myslím že Jehovistka bola na mňa pyšná.
Potom sa modlili. Spoločne. Samotná prednáška trvala asi 40 minút. Potom zasa spev, kde som znova ukázal svoj talent a potom opäť krátka spoločná modlitba.
Prednáška nebola nudná ale keby som mal vybrať medzi tím a ranným teleshopingom, tak si pozriem čo mi chce vnútiť Horst.
Vďaka Jehovistke som to v pohode prežil. Jej vôňa bola tak ukludňujúca, že keby do mňa rezali tupím nožom tak mi to je jedno.
Po prednáške ma kratšou cestou Jehovistka skúsene vyviedla s miestnosti. Pár krát som sa na čerstvom vzduchu z hlboka nadýchal. Hladkala ma po chrbte a držala ma za ruku. Och. Zašli sme na kávu.
Porozprávala svoj príbeh. Nič divného. Dieťa v jehovistickej rodine. Dobré školy, dobré mravy. Na chvíľu som zatvoril oči.
V hlave sa mi ozývalo: Nezosmilníš. Nepokúšaj čistotu a zdržanlivosť. Vyvaruj sa pokušeniu. Vyjebal som sa na to. Vídali sme sa často. Vystrúhala sa z nej malá pičula. Nebola až tak zatracene svätá. Nebola herečkou ale rada podliehala pokušeniu. Čím viac sa otvorila, tým viac sme sa skamarátili.
S Jehovistkou som sa vyspal u nich doma. Rodina bola na „prednáške“ a ja som ju v obývačke vyzliekol do naha. Mala úžasné telo. Díval som sa na ňu dlho. Otáčal som si ju a kochal sa ako keby bola tá najdokonalejšia socha na svete. A je. Boh je proste najväčší umelec. Jehovistka už dávno nebola panna. Mala nádherné telo a keby nejebala tak by anjeli plakali. Je najkrajšie stvorenie aké som kedy spoznal.
S Jehovistkou sme v kontakte. Keď máme chvíľku času na seba, poriadne ju vždycky vylížem.
Raz som sa jej spýtal na ten deň, keď sme sa prví krát stretli. Bol som zvedavý či bola nadržaná. Vravela že práve v tú chvíľu jej čvachtala pička frndžaličkou. Vraj bola z nejakého dôvodu tak rozžhavená že musela niekam vbehnúť sa ukľudniť. Po ruke bolo kníhkupectvo. A v tom som sa vynoril ja. A pokračovanie už bolo dané.
Ja som vedel, že som vtedy cítil svieži vánok jebaciny.