Lovci- 5.časť

V škole som bola totálne nesústredená. Moje výsledky sa zhoršili, pretože už nemôžem ani spávať. Nikto netuší, čo sa deje. Okrem El, tá sa na mňa stihla už vykričať. Prečo to robím? Prečo si ubližujem? Prečo to nenechám tak? Jednoducho preto, pretože zabili časť zo mňa. Môjho otca. Keď som jej toto odpovedala, iba na mňa pozrela. Ďalej už len mlčala. To, že nie som v dobrom fyzickom stave, si všimol aj Nathan. Takisto na mňa vychrlil veľa podobných otázok ako El. Lenže jemu som nemusela nič vysvetľovať. Jednoducho som odišla. On ma totižto nepozná.

Celé popoludnie som strávila rozmýšľaním o tom osudnom ráne. Potom mi doplo, že som počula zvuk auta, ale výstrel nie. A hneď potom sa to ohlásilo v rádiu. V tom mi v hlave skrsla myšlienka, prečo mal Kingsley taký pohľad. Zobrala som si tašku a utekala na zastávku. Nervózne som klopala umrznutými prstami po drevenej lavičke, na ktorej som sedela a čakala na autobus.

Z autobusu som vyletela najrýchlejšie ako sa dalo. Utekala som rovno do budovy rádia. Dúfala som, že tam Kingsley ešte bude.
-Dobrý, je tu pán Kingsley?- nervózne som sa opýtala slečny na informáciách. –Počkajte,- začala sa prehrabávať v počítači, -áno, áno, pán Kingsley tu ešte je.- -Ja len že, potrebujem sa s ním okamžite teraz stretnúť.- -Jeho kancelária sa nachádza na tejto chodbe za mnou,- ukázala smerom doprava, -úplne posledné dvere napravo.- usmiala sa na mňa. Poďakovala som jej a čo najrýchlejšie, ale zároveň nenápadne, som sa snažila dostať k nemu.

Zaklopala som dvakrát, no nikto mi neotváral. Stlačila som kľučku, ktorá sa pohla dole a dvere sa otvorili. –Haló? Je tu niekto?.- no okrem mojich slov a tikania hodín sa nič neozvalo. Hádam, že tu momentálne pán Kingsley nie je. Na jeho stole bolo kopu porozhadzovaných papierov. No nič, čo by ma spojilo s tým, čo som si myslela, že tu nájdem.

Keď som vychádzala z jeho kancelárie, počula som jeho hlas pri informáciách. No odpovedal mu niekto iný, nie tá slečna, čo odpovedala mne. Jeho tieň sa pomaly niesol ku mne. Ešteže som stihla utiecť na toaletu.
Skoro mi vyskočili oči z jamiek, keď mi niekto poklopal po pleci. Bola to tá slečna z informácií. Lenže bola oblečená úplne inak, podľa mňa sa schováva tak ako ja. Zrazu na mňa spustila: -Viem prečo si tu.- -Č-č-čože?- -Myslíš si, že Kingsley má niečo spoločné s vraždou tvojho otca však?- -Čože?- -Vieš ty povedať aj niečo iné?- pozrela na mňa. Ja som od údivu nedokázala nič povedať. –Počúvaj ma. Nemám veľa času, ale musím ti dať toto.- postrčila mi veľkú obálku do rúk. –Z tejto toalety vyjdeš minútu po mne jasné? Keby si mala nejaké otázky, v obálke nájdeš všetko čo potrebuješ. A ešte niečo, pripusť si Nathana k telu. On je tvoja pomoc.- a už jej nebolo. Asi 2 minúty som sa spamätávala z toho čo sa vlastne stalo. No a potom som sa ponáhľala domov.