Na konci rúk

Vedia mať jemnosť motýla
a ľahkost jeho dotyku
keď vydajú sa na púť
krajinou ženského tela
a keď prebúdzajú rozkoš
ich koža doráňaná
ťažkou chlapskou robotou
je zrazu neuveritelne hebká

s nežnou dravosťou
sa vedia pritisnúť
keď koluje nimi krv
s prímesou túžby
a teplom svojho dotyku
vedia zmierniť splín aj bolesť

v ich bezpečnom objatí
tak ľahko zažiari úsmev

hrejú
láskajú
rozmaznávajú
sladko uspávajú

to všetko vedia...

dlane
do ktorých môžeme
položiť bez obáv
naše srdcia