Múr

Teraz ešte nie
zatiaľ to nevieš
no raz

dúfaš

raz postavíš múr
zo sklených
priehľadných tehál
kvôli slnečným lúčom
aby ťa hriali
rozbíjali tmu
čo bude sa vkrádať
do tvojej duše
lebo smútok
ako zle zatvorený kohútik
bude kvapkať
svoju krv
do tvojej každodennej
rannej kávy

so skvelým plánom
mozgu architekta
vystaviaš múr
zo sklených
priehľadných tehál
ako rakvu
pre spomienky
ku ktorým
budeš sa vracať
pozerať skrz
na všetky úsmevy
čo rozžiarili tvár
len už nepočuješ smiech
ani mäkkosť slov
a keď vztiahneš ruky
neucítiš teplo
dotykov objatí

ale iba múr

nepriestupný
pevný
zo sklených
priehľadných tehál

dúfaš
že nebude krehký
a zostane stáť
keď kvapky tvojich sĺz
budú sa do neho vpíjať
keď budeš sa snažit
zabudnúť

lebo rany
sklených črepín
toľko bolia...