Telo

Zopár sĺz
na vankúši snov
keď nemôžem spať.
Zopár boľavých
kvapiek soli
s modrým nádychom...

Raz nás vybrali spolu
je to už dávno
no odvtedy
patríme k sebe.

Tíško ti kladiem otázku
aj keď viem
že neodpovieš...

Som azda taká zlá?
Možno.
Len ty vieš
a ja si iba domýšľam...

Zrádzaš ma
keď púšťaš mi
jed do žíl
a v kŕči
ma zrazu
zanecháš samú...

Boľavú
zmätenú
chvejúcu sa
nútenú trpieť
tvoje rozmary...

Že iba reakcie?

Na smútok?
Nerozhodnosť?
Že neviem všetko
hádzať za hlavu?
Na strach z budúcnosti
ktorý ma čas od času
pribije ako klincom
až na dno priepasti?

Som už taká!

Prepáč...

No skús to so mnou ďalej.
Podrž ma
keď budem bez sily
lebo jedno viem
.
.
bez teba
to nezvládnem...