Hlúpá

Na hlúpych ženách mám najradšej jednu vec.

Úsporu.

Času, peňazí a energie, ktoré by som inak musel investovať do počúvania ich nezaujímavých príbehov,

lacných traum a zopár farebných drinkov s názvami pripomínajúcimi tropické choroby.

Hlúpa mala dlhé husté mihalnice. Vyzerala, akoby jej na oči pristáli dva malé čierne vrany

a rozhodli sa tam zomrieť.

Ach tá kozmetická technológia.

Raz ženám určite umožní nalepiť si pod obočie mihalnice veľké ako kombajny.

A ony si ich tam nalepia dobrovoľne.

S úsmevom.

Nerozprávali sme sa dlho. Tému vodohospodárstva povodia horného Hornádu totiž nedokážem udržať

pri živote dlho ani s normálnou čajkou, kdežto s Hloupou.

Zrazu na mňa zažmurkala tými svojimi umelými metlami a zašvitorila:

— Nepôjdeme ku mne? Na víno.

Povedala to tým hlasom, ktorým ženy maskujú svoje úmysly. Niečo medzi nevinnosťou a predajom

ojazdeného auta s dokaličeným turbom a zadrenou hlavou.

Išli sme.

Bývala na druhom konci mesta.

Scheiße.

Cestou som sa nesnažil tlačiť žiadnu konverzáciu. Ona naopak sršala chuťou debatovať.

Ťažko sa rozpráva s niekým, kto má namiesto sivej mozgovej hmoty v hlave črepník s hlinou.

Z toho čo rozprávala som zachytil niečo o mravcoch, filme Marťan, zdražovaní antikoncepcie a modernom umení.

Moderné umenie.

To je disciplína, pri ktorej sa hlúpi ľudia tvária múdro a múdri sa boja priznať, že tomu nerozumejú.

Čas sa vliekol ako chromý pes cez diaľnicu a pri živote ma držala už len predstava jej nahého tela.

Hlúpa bola vysoká štíhla škebľa s malými dudami. Mala úzke ramená, dlhé ruky a nohy.

Vyzerala trochu ako lacný model žeriava.

Nosila úzke džínsy a dlhé tričko, ktoré na nej viselo ako zopratý obrus.

Mala však pekný zadok.

Malý, pevný a drzý.

Ten ma zaujímal najviac.

Keď sme konečne dorazili k nej domov, skoro som neveril vlastným zmyslom.

Len čo sa za nami zabuchli dvere, začala ma bozkávať. Ani som si nestihol vyzuť topánky a Hlúpa už bola nahá.

Ťahala ma do svojej skromnej izbietky a hodila ma na posteľ ako handru.

Ouha.

Takže takto.

Drsne.

Ležal som a sledoval ju, ako sa ku mne približuje.

Pomaly.

Sebavedomo.

Ako mačka, ktorá už dopredu vie, že kanárik dnes neutečie.

— Vidzigám ťa… — zašepkala mi do ucha a zahryzla sa mi do krku.

No hej.

Etiketa ani slovná zásoba očividne nepatrili medzi jej silné stránky.

Kým som sa snažil rozlúštiť význam toho cigánskeho zaklínadla, stihla ma od pása dole úplne vyzliecť.

No prosím.

Čarodejnica.

Všetko prebiehalo tak rýchlo, až som mal pocit, že niekto drží diaľkový ovládač od mojej reality.

O chvíľu už sedela na mne a môjho vtáka si sama nasmerovala do svojho hniezda.

Hlúpa jazdila technikou, akú som dovtedy nezažil.

Dala do toho celé telo aj dušičku.

Skákala po mne s odhodlaním človeka, ktorý ide prvý krát zbierať letné čerešně.

Keď som jej hniezdo naplnil až po okraj, skĺzla zo mňa dole a pobrala sa k oknu.

Otvorila ho a zapálila si cigaretu.

Díval som sa, ako sa nahá vykláňa do nočného mesta a z úst vypúšťa oblaky dymu ako stará fabrika.

Otočil som sa na bok, aby som mal lepší výhľad.

Potom sa ku mne otočila, vyložila si nohu na nočný stolík a bez hanby mi ukázala svoju fifinu

z ktorej pomaly vytlačila moju čerstvú miazgu lásky.

Spolu sme mlčky sledovali, ako jej semeno steká po vnútornej strane stehna.

Romantika dnešnej doby.

Potom bez slova odišla do kúpeľne.

A ja som si potichu pozbieral šaty, utrel si vtáka do jej záclony a vytratil sa za ďalšou ženou do nočného mesta.