Američanka

» autor: Unterman
Mala na sebe jeanovú košeľu. Svetlé vlasy nosila prirodzene, bez zbytočných kúziel kaderníckych salónov, a telíčko mala také, že by bol hriech nechať ho len tak stáť pri bare bez povšimnutia. Za tú dobu, čo som ju sledoval, sa okolo nej motalo niekoľko chlapov. Každému niečo pošepla, každý sa usmial… a každý nakoniec zmizol.

Hrala klubová hudba. Taká tá moderná muzika bez duše a bez huslí. Sláčikové kvarteto by tam človek hľadal asi márne. Tancovala bez opileckého mávania rukami. Nebola opitá ako väčšina šťabajzien v klube, ale za volant by som ju už tiež neposadil.

Dovtedy som sa celý večer venoval jednej svetlovlasej Žabke. Investoval som do nej pár kokteilov, trochu šarmu a zbytočne veľa času. Vo vzduchu už visela ochutnávka jej kalíška lásky.

Frustrovala ma myšlienka, že neviem, čo tým chlapom šepká.

"Nuž čo… prinajhoršom si trochu potupím ego," vravel som si.

Moja Žabka chcela ísť domov. Privoňal som jej k uchu a bolo cítiť, že by ma dnes ešte pustila bližšie. Dilema.

Skúšal som hrať priveľkú opitosť, ale veľmi mi to nešlo. Pil som zázvorové tonikum a sledoval ju, ako odchádza. Premárnený čas. Nenechala mi ani číslo. Došlo jej, o čo ide. Bola múdrejšia, než som si myslel.

Američanke sa pri tanci pohupovali veľké štvorky ako dva zrelé melóny. A ja mám melóny veľmi rád.

Popíjala ovocné pivo priamo z fľaše. Rozhodol som sa počkať.

Keď pristúpila k baru po ďalšie, prikročil som k nej, vymenil jej prázdnu fľašu za novú a predstavil sa ako jej nový privátny komorník.

Najprv ostala zaskočená. Potom sa rozosmiala. Usmievala sa rada — takým tým americkým spôsobom, pri ktorom človek nikdy úplne nevie, či flirtuje alebo len absolvovala kurz zákazníckeho servisu.

Ako som sa na ňu díval niečo mi na nej pripadalo divné. Mala neprirodzene biele zuby. Také tie hollywoodske zubiská, čo svietia aj v prítmí klubu.

Naklonila sa ku mne a s jemným anglickým prízvukom zašvitorila, že nerozumie dobre po slovensky.

Aha. Američanka.

Na sekundu sa mi zacnelo za Žabkou.

Američanka sa pobavene spýtala, či som naozaj jej sluha. Trochu som sa zatváril ako idiot. Spontánne nápady si málokedy domyslím do konca.

Ukázala na prázdny stôl a sadli sme si. Nebrala to ako hru — bola už jednoducho unavená. Nejakú dobu sa tam natriasala. O chvíľu sa k nám pridali aj jej dve kamarátky a dvaja potetovaní borci, ktorých si tie dvorné dámy medzičasom namotali.

Američanka sa odsťahovala ako sedem ročná a po dvanástich rokoch prišla prvýkrát pozrieť rodnú krajinu.

Bola typ krv a mlieko. Bolo za čo chytiť. Páčila sa mi.

Bavilo ju po slovensky hovoriť s úplne cudzím človekom. A mňa bavilo, že bavím ju.

Kiež by nie — keď vyrastala v krajine, kde sa sny predávajú vo farebných reklamách a sny sa plnia.

Vonku bolo okolo nuly. Ostrý vzduch rezal do pľúc, keď sme si vyšli zapáliť.

Povedala, že je to "sharp weather" a že ona je tiež sharp girl, takže je to sharp situation.

V oku mi naskočil nervózny tik.

Nedalo sa to zakryť.

Bola zvláštna. Nie falošne hanblivá, ale ani lacná. Mala v sebe niečo americké — ten zvláštny mix otvorenosti a puritánstva, ktorému Európan nikdy úplne nerozumie.

Tvrdila, že dievčatá z lepších rodín si u nich doma stále chránia panenstvo na svadbu.

"Takže si panna?" - pýtal som sa jej dojato s orosenými očami.

Zasmiala sa.

"Not exactly."

A potom ma pobozkala spôsobom, pri ktorom človek prestane analyzovať geopolitiku, kultúrne rozdiely aj vlastné životné rozhodnutia.

Ani nie 24 hodín po príletu si Američanka nemyslela že jej budem jazykom dráždiť anál. Američanka sa nenechala prstiť do štrbinky. Ale do zadku áno.

Bola hlučná. Smiala sa nahlas. Vzdychala ešte hlasnejšie...

Moji susedia už za tie roky počuli všeličo, ale Američanka znela, akoby v byte prebiehal konkurz do broadwayského muzikálu. Bolo ako keď po xindlovy x to spustí Tony Bennett.

Ráno bolo zvláštne pokojné.

Ležala vedľa mňa rozstrapatená, bez mejkapu, s tými absurdne bielymi zubami a výrazom človeka, ktorý vie, že o pár dní odletí späť cez oceán a z tohto večera ostane len príbeh.

A možno práve preto bola taká uvoľnená.

Amerika je totiž zvláštne miesto.

Chcel som spraviť dobrý dojem, takže som jej ešte ráno znovu prebrúsil výfuk. A potom som si povedal že je život zmena a vypustil som jej svoju nádrž do úst.

Kloktala so semenom !!

Dojala ma úplne. Proste Amerika je Amerika. Zem prianí a splnených snov !!
Tipů: 0
» 13.06.26
» komentářů: 0
» čteno: 2(0)
» posláno: 0


Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Předchozí: Pandorčanka

© 2011 - 2026 libres.cz | Webdesign & Programming || PREMIUM účet za povídku