Smiešná |
|
|
Četoval som na zoznamovacom portáli s buchtičkami, ale bolo to skôr len také športové. Zabával som ich a pritom sledoval Výmenu manželiek
Prišiel neskorý večer a dobré dievčatká aj chlapci už dávno v pyžamkách snívali svoje sladké sny. Už som sa chcel pobrať do večných lovíšť, keď som pri kontrole upozornení zachytil komentár pod nedávnym inzerátom na zoznamke, kde som jednej odporučil epiláciu obočia.
Preklikával som sa húštinou proti-komentárov a našiel vetvičku, v ktorej ma jedna nezištne chránila pred dravými trollmi. Nie že by som bol typ, ktorý potrebuje zastávať, ale lichotilo mi to. Pohladilo ma to po duši, ako by povedal človek s dušou. Tú svoju som totiž predal za štvorliter biturbo.
Prešiel ma spánok. Napísal som jej.
Ešte bola online.
Odpísala.
Prvých dvadsať či tridsať správ bolo o ničom. Potom sa zasmiala a konverzácia nabrala kamarátsky spád. Písala tak rýchlo a preskakovala z témy na tému takým tempom, že som musel do odpisovania zapojiť aj druhú ruku.
Študovala ekonomiku a tento rok ju čakali štátnice. Vymenili sme si čísla a potom sa odpratala do postele.
Práve s ňou sa mi písalo bohovo. Jej rýchly myšlienkový pochod bol fascinujúci. Jednu chvíľu riešila roztiahnuté plavky po horúcej vírivke a vzápätí separovaný zber odpadu. Už len kvôli tomu sa mi zdala strašne zaujímavá.
Po pár dňoch navrhla, že by som ju mohol navštíviť. Bývala na internáte v ďalekom meste. Vydával som sa za študáka, takže som tam nemohol naklusať v naleštenom tátošovi.
Naplánovala, že ma počká na autobusovej stanici, ukáže mi mesto a potom si niekam sadneme na kávu a budeme sa spoznávať.
Nebol som proti. Vždy rád rozširujem svoje pôsobisko kvôli spoznávaniu vnútorných krás žien.
Obliekol som sa primerane. Ako brigádník a študent. Casio hodinky a prepotená kšiltovka ako doplňky.
Smiešna ma čakala na stanici ako sľúbila.
Mala na sebe ružový top s výrazným, ale nie šľapkovským výstrihom a bielu mikinu zazipsovanú tesne nad pupkom. Cecočky na dve dlane. Biele látkové nohavice a červené tenisky obuté naboso.
Bola ako páv, ktorý sa predvádza.
Mala dlhé tmavohnedé vlasy až po zadok. Nebola najmladšia študentka, ale neustály smiech a rozšantený pohľad z nej robili dieťa. Neposedne okolo mňa poskakovala. Previedla ma centrom a rozprávala rôzne zaujímavosti o meste. Dochádzala sem na internát z vidieku.
Unavovala ma svojou energickosťou.
Sadli sme si na kávu a pri študovaní nápojového lístka sa spýtala:
Dáme víno?
Dáme víno, jasné.
Prvú fľašu sme vypili, akoby to bol nápoj večného života. Smiešna mala dobrý šmak a ešte lepšiu výdrž. Pila ako chlap, tak sme capli aj druhú.
Ústa nezatvorila ani na chvíľu.
Mlela o všetkom. Rýchlosťou svetla.
Už som si začínal myslieť, že berie drogy.
Jej pozitivita bola nákazlivá, a tak som zaplatil účet a v duchu som ju už dávno vyzliekal.
Nagurážení sme sa prechádzali po obrovskom lesoparku. Pomaly sa stmievalo. Zaviedla ma do tmavšieho kúta, kde sme si sadli na lavičku, a o chvíľu sme sa už bozkávali.
Po každom bozku sa chichotala.
Keď som ju však chytil za prso, zavládlo božské ticho, ktoré prerušilo len tiché heknutie.
Rozdať si to na lavičke v parku by nebolo od veci, ale mám rád pohodlie. Preto som rozprestrel kabát na mäkký mach pod veľkým stromom.
Bol som asi opitejší než ona.
Inak by som to asi nespravil.
Smiešna poľahla na provizórnu posteľ. Dlhú chvíľu som sa hral s jej veľkými prsiami a potom som svojím sláčikom zahral na jej husličkách medzi nohami tie najhlbšie tóny. Hekala tak tichučko, že ju zaregistrovali azda len veveričky na stromoch.
Smiešna pekne púšťala prírodný lubrikant, nedrela ani chvíľočku. Po tom, čo som predviedol svoj repertoár, sa dala do práce ona. Vzala si do úst moju fujaru a vyladila na nej vábivé tóny.
Bolo zrejmé, že tento nástroj ovláda a že cvičí pilne. Ba dokonca ani tie najhlbšie tóny jej nerobili problém. Záver nášho spoločného duetu zakončila tým najhlbším z nich a do poslednej kvapky si vychutnala miazgu z mojej píšťale.
Až do poslednej kvapky.
Potom sa obliekla a ja som oprášil svoj kabát. Odel som si ho a vydali sme sa na autobusovú stanicu.
Rozlúčili sme sa ako zaľúbenci v romantických filmoch.
Nastúpil som na autobus a zamával spoza okna bielou papierovou vreckovkou. Posielala mi vzdušné bozky a kývala rukami tak usilovne, až mi jej bolo takmer ľúto.
Na druhý deň bude mať určite svalovicu.
Prišiel neskorý večer a dobré dievčatká aj chlapci už dávno v pyžamkách snívali svoje sladké sny. Už som sa chcel pobrať do večných lovíšť, keď som pri kontrole upozornení zachytil komentár pod nedávnym inzerátom na zoznamke, kde som jednej odporučil epiláciu obočia.
Preklikával som sa húštinou proti-komentárov a našiel vetvičku, v ktorej ma jedna nezištne chránila pred dravými trollmi. Nie že by som bol typ, ktorý potrebuje zastávať, ale lichotilo mi to. Pohladilo ma to po duši, ako by povedal človek s dušou. Tú svoju som totiž predal za štvorliter biturbo.
Prešiel ma spánok. Napísal som jej.
Ešte bola online.
Odpísala.
Prvých dvadsať či tridsať správ bolo o ničom. Potom sa zasmiala a konverzácia nabrala kamarátsky spád. Písala tak rýchlo a preskakovala z témy na tému takým tempom, že som musel do odpisovania zapojiť aj druhú ruku.
Študovala ekonomiku a tento rok ju čakali štátnice. Vymenili sme si čísla a potom sa odpratala do postele.
Práve s ňou sa mi písalo bohovo. Jej rýchly myšlienkový pochod bol fascinujúci. Jednu chvíľu riešila roztiahnuté plavky po horúcej vírivke a vzápätí separovaný zber odpadu. Už len kvôli tomu sa mi zdala strašne zaujímavá.
Po pár dňoch navrhla, že by som ju mohol navštíviť. Bývala na internáte v ďalekom meste. Vydával som sa za študáka, takže som tam nemohol naklusať v naleštenom tátošovi.
Naplánovala, že ma počká na autobusovej stanici, ukáže mi mesto a potom si niekam sadneme na kávu a budeme sa spoznávať.
Nebol som proti. Vždy rád rozširujem svoje pôsobisko kvôli spoznávaniu vnútorných krás žien.
Obliekol som sa primerane. Ako brigádník a študent. Casio hodinky a prepotená kšiltovka ako doplňky.
Smiešna ma čakala na stanici ako sľúbila.
Mala na sebe ružový top s výrazným, ale nie šľapkovským výstrihom a bielu mikinu zazipsovanú tesne nad pupkom. Cecočky na dve dlane. Biele látkové nohavice a červené tenisky obuté naboso.
Bola ako páv, ktorý sa predvádza.
Mala dlhé tmavohnedé vlasy až po zadok. Nebola najmladšia študentka, ale neustály smiech a rozšantený pohľad z nej robili dieťa. Neposedne okolo mňa poskakovala. Previedla ma centrom a rozprávala rôzne zaujímavosti o meste. Dochádzala sem na internát z vidieku.
Unavovala ma svojou energickosťou.
Sadli sme si na kávu a pri študovaní nápojového lístka sa spýtala:
Dáme víno?
Dáme víno, jasné.
Prvú fľašu sme vypili, akoby to bol nápoj večného života. Smiešna mala dobrý šmak a ešte lepšiu výdrž. Pila ako chlap, tak sme capli aj druhú.
Ústa nezatvorila ani na chvíľu.
Mlela o všetkom. Rýchlosťou svetla.
Už som si začínal myslieť, že berie drogy.
Jej pozitivita bola nákazlivá, a tak som zaplatil účet a v duchu som ju už dávno vyzliekal.
Nagurážení sme sa prechádzali po obrovskom lesoparku. Pomaly sa stmievalo. Zaviedla ma do tmavšieho kúta, kde sme si sadli na lavičku, a o chvíľu sme sa už bozkávali.
Po každom bozku sa chichotala.
Keď som ju však chytil za prso, zavládlo božské ticho, ktoré prerušilo len tiché heknutie.
Rozdať si to na lavičke v parku by nebolo od veci, ale mám rád pohodlie. Preto som rozprestrel kabát na mäkký mach pod veľkým stromom.
Bol som asi opitejší než ona.
Inak by som to asi nespravil.
Smiešna poľahla na provizórnu posteľ. Dlhú chvíľu som sa hral s jej veľkými prsiami a potom som svojím sláčikom zahral na jej husličkách medzi nohami tie najhlbšie tóny. Hekala tak tichučko, že ju zaregistrovali azda len veveričky na stromoch.
Smiešna pekne púšťala prírodný lubrikant, nedrela ani chvíľočku. Po tom, čo som predviedol svoj repertoár, sa dala do práce ona. Vzala si do úst moju fujaru a vyladila na nej vábivé tóny.
Bolo zrejmé, že tento nástroj ovláda a že cvičí pilne. Ba dokonca ani tie najhlbšie tóny jej nerobili problém. Záver nášho spoločného duetu zakončila tým najhlbším z nich a do poslednej kvapky si vychutnala miazgu z mojej píšťale.
Až do poslednej kvapky.
Potom sa obliekla a ja som oprášil svoj kabát. Odel som si ho a vydali sme sa na autobusovú stanicu.
Rozlúčili sme sa ako zaľúbenci v romantických filmoch.
Nastúpil som na autobus a zamával spoza okna bielou papierovou vreckovkou. Posielala mi vzdušné bozky a kývala rukami tak usilovne, až mi jej bolo takmer ľúto.
Na druhý deň bude mať určite svalovicu.
Tipů: 0
» 03.06.26
» komentářů: 0
» čteno: 11(1)
» posláno: 0
» nahlásit
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.



