Motýľ

Dnes som zachranila motýľa. Bol utopený. Zdalo sa, že je zbytočne mu dať ešte šancu. No ja som mu šancu dala.

A teraz? Teraz motýľ opäť krásne lieta.

Zachranila som motýľa, ktorý už ani nemal byť. Čo sa tým asi spôsobí?

A možno práve toho motýľa raz stretnem v inej podobe a on si ma nejakým spôsobom bude pamätať.

Už raz som takto zachránila modlivku. Bola zmrznutá. Najskôr som si ju chcela vziať ako exemplár no potom ma napadlo. Skús tomu dať ešte šancu. A modlivka ožila.

Možno tým, že som verila, že to ešte má žiť. A možno práve tým sa to stalo.

Ešte pred chvíľou keď som našla toho motýľa som žiadala Boha nech mi splní moje želania. Povedala som, že chcem byť jeho anjelom hoc bez krídel.

Myslíš si, že sa raz na to spomenie. Myslíš si, že ak sa náhodou moje srdceraz skazí - myslíš si, že sa na tento čin spomenie? Svet? Motýľ? Boh?

Teraz to znie len ako text. No ten kto zažil, vie. Vraví sa, že sa na konci váži srdce. Preváži ale tento malý čin a rozhodnutie to na opačnej strane?

Vždy som chcela patriť k "Letke nebeskej ríše" zatiaľ ale nemám krídla. Chcem byť ale anjelom hoc aj bez krídel.

A ten motýľ? Možno preletel lúku kde ho uzrel sokol. Tensi ho vybral ako obed namiesto bažantiej samice čo stráží vajíčka. Alebo hocičo iné.

Len Boh vie prečo som toho drobného tvora zachránila. A možno... možno som tým bola zachránená ja. Len o tom neviem.

Nikto pri záchrane nevidí ako vyzerá jeho tieň. Možno vtedy v tieni číhalo nebezpečenstvo, o ktorom som ani nevedela.

Alebo práve vtedy boli vidieť tie krídla anjela. Možno nie mnou. Ale možno ich uzrel motýľ. A pocítil ich.