Popletok

Rukou meča kamenného,
preťal rozplet čo sa splietol.

Bol kvet na liste,
lebo ho utrhli,
lebo nemohol byť.

Svetlo žiary majáka,
svietilo len v jeden bod,
zrazili sa v perejách,
tí čo plaviaci.

Oslepnutí hluchí nemí,
počuli spev,
videli dúhu,
vyslovili nespokoj.

Svet sa skrútil v jeden bod,
obrátený ako radu pluk,
vojaci salvu odstreľujú,
chcú zostreliť ho.

Jedno veľké nič,
zakrylo slnko,
zem postihol mráz,
lebo bolo to pridlho.

Už priskoro prineskoro,
jeden vstal a vyliezol,
v hranicu kde stretáva sa s ňou,
ukázalou čiernou dierou.

Preťal to čo nebolo,
našlo sa nikdy nestratené,
len odznelo po prvýkrát,
už nechcem takto viac.