Všetkým kvet

Sme všetci jeden tím,
za teba sa postavím,
ako jeden za všetkých,
a za jedného všetci.

Už je tomu dosť,
k slovu žiadá sa slov,
k slovu nemá čo významov,
pripísať témy slovnou hrou.

Bojíš sa tmy čo zákernou,
mnohí ju zvu chorobou,
že hynieš morou nočnou,
to nevníma ni jeden zo spáčov.

Na mor ulíc ni jeden je liek,
len výkrik a povel hystérie,
maska čo už pod ňou sa neskryješ,
plné sú jej ulice.

Môj drahý priateľ,
kedy zreli sme sa naposled,
keď tretieho z troch bol pohreb,
ľalie uhodili sme kvet.