Báseň zámku

Báseň zámku

Príchod mladej panej,
zviazané záterasy,
vojsko popri koči,
i tak niekto zmyslel si, že priskočí,
bol ten ale polapený,
pred zámkom vypustený.

Nasadenie závoju,
i príchod koča v areál zámku,
otec víta si dcéru,
i ten čo pravá ruka mu,
hľadí v záhade na mladú pani.

Mnohí vedú diskúsií,
čo udialo sa počas cesty,
ktosi podác poznámok,
že princezná je škaredou.

Otec dcéru si ale ohradil.

"Kto takto k dcére sa mi vyjadrí ďalšieho dňa už neuvidí"

Nebola škaredou,
jej tvár chvíľou odhalenou,
tvár čistá ako najjemnejší hodváb,
ukrytá pod závojom zábran.

Otec si ju víta,
no ona v tajnosti podác mu dýku,
čo krvou čijousi pošpinená.

Kontroluje pán si dcéru,
ona ale uisťuje ho,
nie jej, že to krv,
no toho čo vláde k zatknutiu žiadaným.

Obzerá mladá pani si postavy,
čo muža v čiernom zaodetý,
čo pravou rukou jej otca,
no bez iných slov v zámok sa tratí.

Otec dýku jej,
podáva pravej si ruke,
by usporiadal lov.