Deň naviac

Trpkosťou porazeného,
neobkľúčilo nepriateľské vojsko.
Zvädnuto visia listy,
dobrovoľné uzavretie mieru?

Dnes napíšu poslednú správu,
padnú dôstojníci zložili čo prísahu.
Byc im rukojemníkmi,
vlastnej strane v boji.

Každému vrátia vzaté,
život za život,
ako vraviac z dávna zákon.
Zvolajú snem,
vystriela pluk po pluku na povel.

Ozajstný pohľad pre maliara,
kde minulosť sa vynára.
Koby film prebiehac,
nemôcť ale risovať,
len čakať.

Slušná protihodnota,
kedy sluha ako pán,
nosí rovnakú rovnošatu.
Čítajúc text mierovej čo zmluvy,
komu sa upísali?

Amnestia bude mať podiel,
padni i my rozhodneme.

Preklínanie duše bolo oprávnené,
sami predviedli sa pred súd.
Nie ale zemský,
zraku nepoznaný,
posledný.

Odpusť,
i bude ti odpustené.

Ako môcť ale prejsť,
keď nie možné zabudnúť?

Pasca už pripravená v doline,
varovné upozornenie,
čítac nepríjemné obvínenie.

Národ bol vyčerpaný,
i tak prelomil hraníc,
klamných mierovedení.

Cnosti i hriechy,
spálil rovnaký súd.
Kto víťaz i kto padlý,
tomuto boju?