Choroba A.

ZISŤOVANIE:
Život je začiatok,
boja človeka s prírodou,
človekom upravenou,
prírodou veľkolepou.

Sám svoju tvár hľadám,
sám si ju vytvorím,
bez pomoci druhých ,
Sám diabla stvorím.

Diabolským zmýšľaním,
egoizmom vítaným,
vytvorím tak čiernu dieru,
ničiacu zem celú,
ľudskými životmi ochutenú,
štatistikami stále nedozretú,
kde do tabuliek tisíce pribúdajú.
Tisíce či státisíce, žubrienok či žiab zvráskavených,
mladosťo- starobou poznačených.

VZDOROVANIE:
Niesme však len jedným z mnohých,
máme schopnosť,
máme radosť,
máme dravosť,
možnú slabosť,
ŽIŤ.

Žiť s tým či oným.


UVEDOMOVANIE:
Pomocnú mi podaj ruku,
už nedokážem udržať tu strašnú stuhu,
zvierajúcu mozog, srdce a i pľúca,
stúpajúca,
horúca,
až vriaca, je tá horkosť,
požierajúca
žijúcu sladkosť, ľudskú bytosť.

USMRTENIE:
Bez všetkého, len tak sám,
padám z výšky, už viem kam.
Túžiac vidieť tvrdú zem,
nech konečne už dopadnem,
s poriadnym zrýchlením,
nech v ľuďoch aspoň trochu rozsvietim,
malú iskru spomienok,
keď tak nebolo za ten dlhý rok.

Už som mŕtvy, telo nemám,
ani teraz neprichádzajú k zbabelým slzám.
Spoločnosť je dôležitá, nenormálne nevyhnutná.
Dušu stratím, rozfúkne ju kade- tade,
Nikoho Nesprevádza v krutých cestách
na ľade.
Na žiadnom ich rázcestí.
Žil som len aby som skončil
na smrtonosnom námestí,
plnom bezvýznamných pomníkov.