Zivot je Pes

Dvaja ľudia idú mestom,
Krížia nohy pred sebou,
Pozrie na ňu, chce byť gestom,
že je jeho potrebou,

Pozri na mňa, vraví chladno,
Vidíš, že ti vyhoviem,
Asi som aj padol na dno,
Keď vidim len hnusnú zem,

Chcem byť s tebou, to je málo,
Pre niekoho ako ty,
Ale ak však povieš áno,
Spojím naše životy.

Takto jej on vyzná lásku,
Pozerá jej do očí,
Ona skríkne, daj mi facku
A hneď sa aj natočí.

Ak mi nedáš, porežem ťa,
A uvidíš čo to je,
Keď niekoho len tak necháš,
V jeho vlastnom smutnom sne.

Už aj zviera v ruke nožík,
že ho vrazí pod rebro,
Chlapík sa však silno snaží,
A podlomí jej koleno.

Dievča slabé, neustojí,
Toľký prejav lásky,
Padá dole, tvárou k zemi,
Bez vydania hlásky.

Skočí po nej , že jej vezme,
Posledný dych života,
Hrdúsi ju, takmer nežne,
Ona si je však neistá,
Že to myslí s láskou vážne.

Trhne, pukne, vyslovi sa,
Hlávka drobná padá z nízka.

Šiel si chlapík po ulici,
uvidel tam psa sa zabiť,
prišiel k nemu,
čo sa stalo?
Že sa všetko
Pomotalo?