Lovci- 12. časť

Po veľmi dlhom čase ma znovu kopla múza, za to jej veľmi vďačím. A tým, čo čítajú/ čítali môj príbeh, sa chcem ospravedlniť za moju dlhu pauzu. Užívajte života a nájdite si trošku času na novú časť :)
» autorka: LittleLiar
Ding dong. Pozrela som na hodiny, bolo 9 hodín. –Načas ako vždy.- povedala som si.
Keď som otvorila dvere, Cassie na mňa skočila a silno ma objala. –Čo? Čo sa deje?- nechápala som. –Sranduješ však?- pozrela na mňa, -veď kvôli čomu asi robíme túto akciu? Veď ti uniesli mamu.- -Jáj, prepáč.- skočila som na ňu ja.
-Hmhm- ozvalo sa za Cassie. Stál tam priam dav ďalších lovcov. –To je Felix. Je tak trochu svojrázny.- pošepkala mi Cassie, zatiaľ čo na nás Felix vrhol trochu nevraživý pohľad.
–Nemáme veľa času, musíme si pohnúť.- zaznel z jeho úst prenikavo ľadový no zároveň pokojný hlas. –Tým svojrázny si myslela zlý?- pousmiala som sa a odpovedala som Cassie šepotom. –Tak trochu. No má aj svoju svetlú stránku.- tak trochu sa pousmiala a začervenala sa. Prekvapivo som na ňu pozrela. –Teda aspoň myslím. Každý by mal mať svetlú stránku však?- Cassie sa snažila zakryť to červenanie sa. –Nechceš mi niečo povedať?- -Kto? Ja?-
-No ty a tvoje červené líca- žmurkla som na ňu. Ona ma prstom šťuchla pod rebrá. –No kde ste všetci?- bolo počuť Felixov hlas z kuchyne.

Dlho tam prebiehala vrava, asi boli zahĺbení do vymýšľania stratégie. Zrazu sa predo mnou zjavila nejaká postava. Bol to Nathan. –Môžem si prisadnúť?- spýtal sa ma. Ja, ďalej zabratá do víru svojich vlastných myšlienok, som len pokývla hlavou. Zrazu som pocítila jeho ruku vedľa tej mojej. Zháčila som sa a odtiahla. –Urobil som niečo zlé?- nechápavo na mňa hľadel. –Oh nie, prepáč. Len som bola ponorená do svojej vlastnej mysle.- Skúsil to ešte raz. No moja ruka tento pohyb neopätovala. Pochopil, že to nemá význam. –Čo sa to deje?- opýtal sa ma.
-Neviem. Musím si najprv všetko vyriešiť v mojej hlave. Momentálne som zmätená. Včera mi uniesli mamu a o chvíľu je 10 hodín.- vychŕlila som naňho. –Pokoj, pokoj.- pousmial sa, postavil a podišiel k ostatným. –El, máme pre teba úlohu.- všetky hlavy sa otočili na mňa.
-Sem s ňou.- snažila som sa zachovať si chladnú hlavu. Čo chvíľa bude desať hodín.

Garáže sa vôbec nezmenili. Možno až na pár mŕtvych potkanov. Fuj. Ako malá som sa sem chodila hrávať s El. Bol to taký náš útek od reality. No teraz sa tu za pár minút odohrá niečo buď hrozné alebo niečo dobré.
-Som ohromený, že si prišla.- ozval sa asi každému známy hlas. –Vy?- nechcela som tomu uveriť. –Prekvapená? Veď kto pozná tvoju rodinu lepšie ako ja ?- pousmial sa. Neverila som vlastným očiam. –Zaskočená?- pokračoval vo svojom monológu, -nemohol som pochopiť, že si to zistila až teraz.- -Čo vy viete, či som to zistila až teraz.- -Azda si na to prišla už skôr?-
-Pamätáte na ten náš rozhovor vo vašej kancelárii však?- -Už vtedy si mala nejaké to tušenie však? Ináč by si za mnou neprišla.- -Trochu sa mýlite. Dovtedy som netušila vôbec nič. No po tých vašich slovách.- .Môžeš mi ich zopakovať? Trochu sa na nich nepamätám.- V dnešnom svete ide ľuďom len o peniaze. O to ide aj vám však. Obrať moju rodinu o otca a potom mi uniesť aj mamu. Šikovný ťah, pán Kingsley.- -Ďakujem. No v tomto príbehu peniaze nehrajú hlavnú úlohu. Skôr vedľajšiu.- -Tak čo potom chcete?- -Asi si nedávala pozor pri našom včerajšom telefonáte.- -Jáj vy chcete mňa a moju partu podivných kamošov. –Múdre dievča.- -No viete čo chcem ja ?- Táto otázka ho zaskočila. –Ja chcem svoju mamu. Živú a zdravú.- Zrazu do garáží vstúpili nejakí ľudia s mojou mamou. –El- zakričala moja mama a z oka sa jej vydrala slza. Chcela som pribehnúť k nej, no nohy som mala ako z olova a zároveň sa mi podlamovali. –Ináč, kde máš svojich kamošov?- Kingsley bol nedočkavý. –My sme predsa tu.- ozval sa Felix ešte chladnejším hlasom. Dá sa to vôbec v jeho prípade? –Koľko sa vás tu nazbieralo. Úžasné. No stavím sa, že vás je oveľa viac.- -Nás áno, ale čo ty a tvoji kumpáni?- pustila sa do toho Cassie. –Hej, teba som videl v rádiu.- bol zaskočený. Cassiina tvár naberala tvar úškľabku a jej nohy sa pohybovali smerom k nemu. Kingsley na ňu vytiahol zbraň.
–Milé. Naozaj si myslíš, že ti to pomôže?- Cassie sa smiala stále väčšmi. –Môže ju zabiť, keď do nej strelí?- pošepkala som smerom k Felixovi. –Jasné.- odpovedal. Ostala som možno ešte viac zaskočená ako Kingsley.
Tipů: 0
» 10.03.14
» komentářů: 0
» čteno: 675(2)
» posláno: 0


Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Předchozí: Lovci- 11.časť

© 2011 - 2024 libres.cz | Webdesign & Programming || PREMIUM účet za povídku
Ceske-casino-online.cz

Online hry zdarma.

Ostružina

Zábavný blog plný fotek nejen o bydlení, dekoracích, zahradě.