To čo iní už prežili

Dokážu znieť piesne, ktoré nahradia slová
Nemusím už nič opakovať znova a znova
Hľadíš mi do očí, na tóny otváraš ústa
A občas nejde to, byť večný optimista

Vnímam tie skryté pocity
Hľadám ťa či si tam somnou ty
Ale neviem, topím sa v neznáme
Ako dievčatko vrávorám na lane

Veď pred nami to už toľkí prežili
Zo stejného pohára toľko krát pili
Potom si na meno neprišli
A už nikdy viac sa nezišli

A ďakovali, že spolu žili
Potom si prerezali žily
Boli zamilovaní následne nešťastní
A tak ťa prosím ešte nezhasni

Nech ešte chvíľku znie pieseň dvoch bláznov
Nech nie je v tmavej izbe tak prázdno
Potom si môžem skladať nejakú svoju pieseň
Čo vytlačí aj poslednú zvyšnú tieseň