Vysnená
neskutočná skutočnosť a skutočná neskutočnosť
» autorka: ovecka |
Mali sme rozprávkové konce obalené do nehy
Stavali sme hrady z piesku, ked vôkol hrali koledy
Noci sme menili na dni a denné ozveny
Sme schovali do otázok či a keby
A teraz sa zleteli všetky havrany
Na všetky spomienky a z rany
Po tom čo nebolo, s chuťou žerú
Posledné kusy nádeje
Hrad z piesku prestal byť našim domovom
A trpko znie kde bolo tam bolo
Veď rieky sa opäť vodou lejú
A v pieskovej dune znejú
Len tiché a smutné dávne príbehy
Mali sme rozprávkové konce obalené do nehy
Len tiché a smutné dávne príbehy
Stavali sme hrady z piesku, ked vôkol hrali koledy
Noci sme menili na dni a denné ozveny
Sme schovali do otázok či a keby
A teraz sa zleteli všetky havrany
Na všetky spomienky a z rany
Po tom čo nebolo, s chuťou žerú
Posledné kusy nádeje
Hrad z piesku prestal byť našim domovom
A trpko znie kde bolo tam bolo
Veď rieky sa opäť vodou lejú
A v pieskovej dune znejú
Len tiché a smutné dávne príbehy
Mali sme rozprávkové konce obalené do nehy
Len tiché a smutné dávne príbehy
Tipů: 9
» 21.02.14
» komentářů: 4
» čteno: 620(9)
» posláno: 0
» nahlásit
» 24.02.2014 - 05:02
někdy se hrady z písku boří, někdy se zámky v oblacích rozplývají... ale člověk by měl být aspoň trošku optimista :)
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Předchozí: Poznámky pod čarou | Následující: To čo iní už prežili