Utekáš
... rovnakým krokom, v rovnakom rytme... no pre každého, v každom okamihu, inak rýchlo... (zatíaľ iba archív)
» autorka: Lorraine |
Utekáš...
neochvejne
niekedy rýchlo
inokedy ťa takmer nevidieť
no vždy
nepriamo úmerne
mojej rýchlosti
zmýlila som sa
keď som mala pocit
že ťa spoznám
ako dievčatko naivná
no už zopár rokov taká nie som
prekvapuješ ma
čoraz častejšie
väčšinou nie celkom milo
no zvykám si
k svojej spokojnosti
iba trocha vecí možno vziať späť
a ak sa to podarí
zostávaš v tieni
... svojom vlastnom...
utekáš...
neochvejne
a sú okamihy
kedy sa bojím
pozrieť sa smerom
k tvojej cieľovej páske
nevidím ju
no tú svoju tam tuším
a len dúfam
že mi venuješ
ešte poriadny kúsok
seba samého
a vieš prečo?
lebo si chcem zvyknúť
na vrásky
ktorými začínaš zdobiť moju tvár
keď nie sú od hnevu
nie sú až také zlé
na nadhľad
s akým nechám odísť autobus
veď nebol dnes posledný
onedlho príde ďalší
na poznanie
že sa rovnako príjemne usína
v kresle ako v posteli
a tá kniha nebude zajtra
menej zaujímavá
a tiež preto
lebo sa mi páči
čas od času
postaviť sa proti tebe
pozrieť sa ti do tváre
a povedať
... možno iba na chvíľu
no prekročila som tvoj tieň...
***
22.1.2011
neochvejne
niekedy rýchlo
inokedy ťa takmer nevidieť
no vždy
nepriamo úmerne
mojej rýchlosti
zmýlila som sa
keď som mala pocit
že ťa spoznám
ako dievčatko naivná
no už zopár rokov taká nie som
prekvapuješ ma
čoraz častejšie
väčšinou nie celkom milo
no zvykám si
k svojej spokojnosti
iba trocha vecí možno vziať späť
a ak sa to podarí
zostávaš v tieni
... svojom vlastnom...
utekáš...
neochvejne
a sú okamihy
kedy sa bojím
pozrieť sa smerom
k tvojej cieľovej páske
nevidím ju
no tú svoju tam tuším
a len dúfam
že mi venuješ
ešte poriadny kúsok
seba samého
a vieš prečo?
lebo si chcem zvyknúť
na vrásky
ktorými začínaš zdobiť moju tvár
keď nie sú od hnevu
nie sú až také zlé
na nadhľad
s akým nechám odísť autobus
veď nebol dnes posledný
onedlho príde ďalší
na poznanie
že sa rovnako príjemne usína
v kresle ako v posteli
a tá kniha nebude zajtra
menej zaujímavá
a tiež preto
lebo sa mi páči
čas od času
postaviť sa proti tebe
pozrieť sa ti do tváre
a povedať
... možno iba na chvíľu
no prekročila som tvoj tieň...
***
22.1.2011
Tipů: 17
» 04.12.11
» komentářů: 7
» čteno: 778(16)
» posláno: 0
» nahlásit
» 04.12.2011 - 18:19

Vrásky od smutku jsou ty nejtrpčí!
PS. - Piš slovensky - je to nádhera!!!!
PS. - Piš slovensky - je to nádhera!!!!
» 04.12.2011 - 18:40

Krásný obsah a navíc ta slovenčina...nádherná tahle pro mne tak za 5hvězdiček:)
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Předchozí: Herec | Následující: V každom okamihu...