Si boľavá...

Pamätám sa
ako všetky okamihy
keď boli sme spolu
boli tie najkrajšie
/minúty, hodiny.../
Každý Tvoj pohľad hrial
a dotyky Tvojich rúk
mali jemnosť motýľa

a mne snívalo sa o Tebe...

Našim snom
pamätáš sa?
skúšali sme vdýchnuť
život do pľúc
a pozerali sme
ako sa rodia
v nežnej kráse našich citov
v tónoch valčíka

bola si moja láska...

A potom jedného dňa
sa zjavil on...
a pomaly Ťa získaval pre seba.
Doteraz neviem
prečo práve on...
či chuť, ktorá zostáva Ti po stretnutí s ním
na perách je sladšia
ako moje bozky
či s ním mávaš krajšie sny

ovláda Ťa...

Len stále viac viem
že pohľad Tvoj už nie je hrejivý
a naše vzájomné dotyky
sa kamsi vytratili
a tie náhodné, čo ostali
už nemajú nijakú nehu

lebo nechceš sa ho vzdať...

Toľko Tvojich sľubov
už počuli aj hviezdy
že vraj už nebudeš sa stretávať s ním
lebo nechceš lásku medzi nami zabiť

no skutočnosť je iná...

Ja už naozaj ďalej nevládzem
boj o Teba iba prehrávam
sily strácam
duša krváca z hlbokých rán
a srdce kamenie
už sa nechcem biť.

Stále si moja...

Len už nie láska...