Som strom

mám korene hlboko zasadené v pôde nezdravých návykov
túžob a myšlienok
a predsa sú plytké a nestabilné v návaloch citov, právd a pochybností

kôru mám zbrázdenú jarčekmi vrások berúcich výraz mladosti, ale chrániacu pred jej netrpezlivosťou, chybami a prehnanou živelnosťou... snáď

pod kôrou jadro, tvrdé, však ľahko opracovateľné,
iskriace miazgou, chvíľu búrlivé a chvíľu ako tichá voda

a ruky- ruky to sú konáre naširoko rozvetvené, majúce moc objať a skryť biedu sveta, bezprízorných, tápajúcich... aj mňa

iba listy sú na teba odkázané, keď z nedostatku tvojej vlahy povädnú a šúveria sa do seba

si dážď

bez ktorého prším... nekonečná