Papier po ruke

Len tak sedím na lúke
Pritom mám papier po ruke.
Len tak sedím v tichu
A práve v tom okamihu...

Cítim.
Cítim sa veľmi zvláštne,
Pritom veľmi vzácne.
Mám pocit slobody,
Ako ten vták čo letí z oblohy.

Pocity slobodné,
Prejavy osobné.
Príbehy ohromné,
Osoby prítomné.

Ľahnem si do trávy,
Slnečné lúče mi lezú po tvári.
Vietor jemne fúka
A ja sa nadýchnem zhlboka.

Premýšľam o trase.
V mojom vnútornom hlase.
Smerujem správne?
Nie je to vždy ideálne.
No a?

Občas je kolísavé,
Inokedy veľmi hravé.
Sporadicky napínavé,
Ale najradšej mám nepoznané.

Ten vietor stále fúka...
Na malú chvíľku si ešte raz ľahnem do trávy,
A v ten moment pocítim príliv úľavy.
Srdce sa mi skoro zastaví...

Pristihnem že usmievam sa,
A s lákou pozerám sa.
Pritom len tak ležím na lúke
A papier mám po ruke.