Náhodné slová

Náhodné slová,
náhodných viet,
vyzdvihujem spomedzi kraja,
čo zvaný svet.

Kniha,
ťažko sa nerozstvára,
stačí náhodou otvoriť,
spomedzi riadkov tisícich.

Vyzdvihnem tích zopar viet,
čo z vlastných mi kníh,
ako len zaujímavým,
inšpirovať sa vlastným.

Kapitán pozemských morí,
odvolávam sa na snem,
rozhodol čo o dlhoch,
už nie viac zlata pre horúčky.

Spalil oheň suchú trávu,
hruška urodila,
trochu priskoro,
kocúr Figaro spieva.

Nocou obloha jasná,
ten plukovník ospalý,
moru už viac nie kapitán,
dcéra ho navštívila.

Prázdne miesto čo ticho tam,
netvár sa, že nerozumieš!
loď menom Luciana i naďalej pluje morom,
každý ten zákon pozná.

Vraví sa, že keď zmeškáš už sa po teba nevrátia,
zaspievali holubice ranným úsvitom,
fotku fotograf zmazal,
naozaj je to len preto?