Je to ich príbeh

Už jedenásť rokov vnímam,
takto ten neživý svet.
Tiene, duchov,
ich chlad.
Už z nich nepociťujem strach,
no častokrát objavia sa nárazovo,
ako tieň, ktorý náhle stuhol.
Nezľakne sa človek,
keď vedľa neho praskne balón,
i keď z toho nemá strach?
Podobný princíp tomuto.
Zjaví sa ti bytosť neživá,
priamo pred tvárou,
nezľaknes sa,
i keď v momente strach sa stratí?
Keď už to vnímaš ako súčasť seba,
častokrát vnímaš,
či len prechadzajú,
vyrušujú,
či či oni samí sa boja,
hnevajú či tešia.
Zvykla som si na to.
Teraz nemám z nich strach,
skôr záujem,
spoznať ich príbeh,
spred ich konca živých čias.