Kapitán

Mám strach dokončiť to,
čo som začal.
Začiatok nastavený,
i koniec tiež.
Preč len tento spád,
už k zmene niet výnimiek.
Stojím v zbrani,
oproti zrkadlu.
Nie proti sebe bojujúc,
i keď odraz mi vlastný,
voči mi dvíha ruku.
Bojovník na púšti,
kapitán,
čo zbavili ho posádky.
Nie piesky prepadlé,
či šelmy v území nehostinstve,
sám kapitán pobil si ich.
Krvou zliali sa rieky,
nanovo stvorené,
čo v mora dno podávajú prúd.
Zmizla posádka samovrahov,
čo vstúpili na túto korbu,
poznác cieľ, že sveta koncu.
Kapitán bez očí,
plného pohľadu,
piesok mu ic vzal,
donútil schnúť.
Neuzrieva pred sebou,
mŕtvych,
Anubisa armádu.
Šakali čierni,
vedú hlbšie ho v púšť,
v údolie čo nik nemôcť vzhliadnuť.
Vedú ho v údolie,
čo boh podsvetiu sídli tam,
vedú mu sluhu čo vlastných zahubil.
Upadol bez zraku,
podknúc sa vdol,
upadol pred toho čo predložil nôh.
Ako lákavym bolo mu hubiť vlastných,
ako poznaným,
že jeden z tých bol sám Anubis.
Bez masky čo zložil vdol,
by nachvíľu zažil,
akoby keby živým bol.
Nachvíľu bol živý,
v momente mŕtvy,
zasadol v trón vyčkajúc si vraha.
Zahubil kapitán boha v prevtelení,
Anubil pochopil,
neexistuje, že väčší bôľ,
ako keď človek človeku vezme život.
Jeho mumifikácia bude pridlhá,
namiesto po piesku dunách,
kráča po ľadu kryhách.
Nech režú mu žily zospod,
nech stnú ho ako on zradil,
verila čo posádka v kapitána si,
tí nech v dno mora stiahnu ho vdol.
Tam čo dopadli,
cez lávku kráčali,
jeden po druhom,
nikomu kapitán neomilosrdnil milosť.
Šakal čierný,
vodca svorky tienistých,
tieňom zahalil slnka,
by na krok jediný,
kapitán nedovidí.
Kráča ale kapitán,
bez toho by sa potopil,
v poznaní nosí preč hubil,
preč posádky vlastných musel zhúbiť.
Kráča už tisícročie,
i bude ísť,
nie on vinný za to,
že posádka nakazila sa smrťou.
Sami podali viny čo bezzmyselnej,
sami vyriekli nad sebou rozsudok,
by navždy utopiac sa v dno.
Kapitán lávky zvalil v more,
by nemôcť im zoskočiť,
ale keď v blízku samotná smrť,
posádke nemôcť sa vyliečiť.
Neprezradil po tisícročie kapitán,
neprezradil podsvetiu bohu,
že on tým čo desiatok zahubil,
že Anubis bol smrťou čo nákazlivou.
Vírus, ktorého nedalo sa zbaviť,
pohltil ich piesok,
i keď pluli po mori,
piramídy podmorských,
posádke dnes hrobky.