Poznanie

Vládca jediný,
pre teba mám pocit viny,
za ktorú iný,
budú čakať mzdu.
Prosím ťa,
stráž si ma,
povšimli už,
si tohto hriešnika.

Nepoznám ale,
svoj hriech či pád,
čo z vrchu stiahne ma v dno.
Netuším kam,
môj anjel strážny sa vytratil,
nevidieť ho,
možnože už ani on,
nevládze rovnako ako ja,
kdesi byť ťahaný,
v blude padlého slov.

Pane, vládca,
priznám si tvoj kríž,
už nie je ale čas,
kedy smiem,
pomôcť ti ho niesť.
Nechcem ho niesť,
preč by ale,
chcem ho zlomiť,
by už viac nikdy,
nebol za nás,
za nás si ukrižovaný.

Veď to ani nepríde,
tentokrát prídeš na tróne,
v anjelov sprievode.
Budem uhliadať vhor,
dokiaľ nezapočujem tón,
trúb podávajúc čo,
nebeský hrom,
čo kráľa víta salvou.

Podaj mi náznaku,
kedy koruny ti ukuť,
tentokrát nie ale tŕnitú.
Či rozostaviť skál v poboku rady,
či rieke zmeniť prúd,
tohto ale nedokážem,
prosím neriekni,
že chceš sa ma zrieknuť.

Prosím nevrav tak,
ako mnohým,
vravela som ja.
Ľutujem to,
kedy mnohýkrat,
hoc v nevyslovení,
vyslovila som,
že ťa nepoznám.

Môžem to ale vravieť dnes,
keď sa niekto opýta,
kto Pán je,
budem poznať odpoveď?