Slovo

Slovo

Slovo,
je iba väčšieho celku časť.
Spájam v celky slová,
pretože je to krásne.
Z jediného slova,
smie byť pieseň.
Óda na to,
že som.
Že svet ukázaný bol,
svetom.
Slnko každým jedným,
že lúčom preukázalo,
že existuje svetlo.
Tú krásnu žiaru preukazania,
ešte, že smieme prevziať,
pokračovania.
Krásne,
svetlo kvet i kôň.
Biely ako ľalia,
narcisom žltým v opozité.
Nasadnúc mu chrbtom,
bez sediel krytia,
nech vedie i veje mu hriva.
Biely jazdec mu chýba,
možno, že ním som.
Vlastním slov,
čo tíchto tvoria dejov.
Tie celky krásne,
na ódu vlastnej piesne.
Nasadni,
až biely jazdec príde,
čo ale keď jazdca niet?
Predsa biely štvornohý čo tvor,
cíti toho, čo jazdcom.
Nedá ti meč ni štít,
lež vánok prudký,
živých dolinných lúčin.
Dolina sezónna,
kopýt niet stôp,
zdá sa len, že snom,
sen čo ilúziou.
Ó, to hádam nie,
len vysloveným to slovom,
ožíva čo,
napojené predstavou,
dáva tomu čo život.
Chces odhaliť svet,
ukrýva čo slovo?
Otázkou ale,
Schopným čítať si slovo?