Clona mrazu

Clona mrazu

Koľko je hodín,
už nevzhliadam.
Len kráčam,
a čosi praská.
Hľadím vdol si nohám,
odkiaľ nabral sa ľad?
Nie je zima,
hlina ale zamrznutou.

Akýsi prazvláštný chlad,
ráči sa preukázať.
Les akosi sa skláňa,
komu ale?
Len kráčam,
vetvy v zem sa skláňajú.
No zem mrzne,
námrazu ale nevytváram.

Hľadím si vzad,
ktos kráča.
No nevidiac tvár,
zakrytý rúškou neviditeľna.
Nosí mráz v každom kroku,
stopa mi vedie po boku.
Len kráčam nikoho nevzhliadam,
akoby mráz cestou sa prechádzal.

Radšej sa uhýňam,
nie v pláne mám zamrznúť.
Počkať ale,
mráz ma schytil.
pocíťam dotyk ruky,
studej ale ako ľadu kryhy.
Živý či neživý,
dotyk ti mrtvolný.

Cítim ale ti pachu,
pripomínaš rannú rosu.
Koby lístia vôňu,
na ktorých dážď dopadá.
Ladný krok,
takmer ho nevidiac.
Tak ľahký,
zo stôp ostáva, že polovica.

Už poznám kto si,
už neskryje sluha ťa.
Sluha ti, vzduch mrazivý,
tvoriac ti clonu i tak ťa vidím.
Zbytočne vám úkrytu, vaša vznešenosť.
Pridlho byc mi lesu vílou,
akoby nezmôcť spoznať vládcu.

Kedy odkrývaš tvár,
i sluha čo kryjúc ťa, tratí sa vdiaľ.
Ako len tvár pomedzi sa vyníma,
i ovzdušie hlása kde výskytom vládca.

Dobre tedy v naposled,
vládca uzrieš,
víly čo tanec.