Zabudnutá

...
» autorka: annav
Som ako studnička zabudnutá v poli.
Žriedielko čisté mám, plné dobrej vody.
Vďačne ju ponúkam, však nikto nechodí.
Napiť sa, nabrať si z mojej dobrej vody.

Som ako čakanka. Kvietoček belasý.
Na úvrati čakám. Vyzerám kohosi...
Od jari do leta a potom ďalej zas
kým moje okvetie nespáli pozdný mráz.

Som ako žitný klas zašliapnutý v blate.
Dozrieť mi doprial čas v zrno plné, zlaté.
Nikto ma nezdvihne, mnou sa nenasýti,
chuť mojich plných zŕn nikto neprecíti.

Som jak biela briezka na strmom úbočí
len vietor ma bozká, nazrie v hĺbku očí.
Šepká mi o láske a večnej ľúbosti
a z rias mi zotiera teplý prúd ľútosti.

Nikto ma neláska, nedá lásky sľuby.
Chcem samu seba dať a nič zato nežiadať
od nikoho z ľudí.
Cit srdca vypudiť,
veľmi veľmi ľúbiť
i keď ma ON neľúbi.

Nikto ma neľúbi.


Anna Vodičková
Tipů: 2
» 21.07.18
» komentářů: 4
» čteno: 668(8)
» posláno: 0
Ze sbírky: Pravdy ľúbosti


» 21.07.2018 - 12:50
samota je dar
» 21.07.2018 - 13:56
byron
pěkné...poetické
líbí se mi
» 23.07.2018 - 18:41
ST
» 03.11.2018 - 11:35
Vaše hodnotenie ma povzbudzuje.Ďakujem.

Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Předchozí: Mlčky ma ľúb, Ľúbim ťa | Následující: Salome

© 2011 - 2026 libres.cz | Webdesign & Programming || PREMIUM účet za povídku