Počítam čas

Počítam čas.

Aká hlúposť!

Čas je stále prítomný hosť.

Nikam neodchádza.



To život človeka zvádza

počítať dni, týždne, rok.

Cez jeho nehybnosť prechádza

určuje jeho tok,

s ním do neho kráča.

Usmerňuje ľudstva krok.



Život si z času ako z chleba krája.

Majetnícky ho odmeriava.

Ty ho máš zadarmo.

Ty musíš platiť.



Život si rád robí z ľudí špásy.

Ty smieš, ty nesmieš vojsť do jeho špajzy.

Ty nemusíš, ty musíš dlh vrátiť

i s velikým úrokom.



Napokon odídeš.

Do času večnosti.

So slzou pod okom.



Anna Vodičková