Chodím po rumovisku, Zatmenie slnka

CHODÍM PO RUMOVISKU

Chodím po rumovisku.
Mám v sebe klenbu čiernu, nízku.
Vo svojom zhorenisku.

Zhorel vo mne chrám.
Dverami dokorán
previeval kvetov van.

Obetný tymián plál z kadidelnice
a horeli všetky sviece.
Pán býval nablízku.
Vo mne mal svoj stan.

Skláňam sa k základu.
Hľadám z Večného Svetla kahanček.

Hľa, raší zo zeme
bojazlivo, nesmele
hojivý harmanček.


ZATMENIE SLNKA

Zatmenie slnka uprostred leta.
V auguste.
Stemnelo nebo.
Tma hustne.

Cez zadymené sklo pozerám.
Čierne slnko má zlatý rám.


Anna Vodičková