Rozluky, Obraz i rám

Rozluky


Chcel by som žiť bez rozlúk.
V zatvorenom kruhu.
Bez vzdychov čo vlnia hruď,
nepoznať smútky, trud,
plaviť len jeden prúd,
mať c očiach slnka stuhu.

Veľmi chcem zabudnúť,
/ viem, že vyznávam blud /,
že v žití neistom
lúčim sa s každým dňom.



Obraz i rám


Každý človek je obraz i rám.
Nenapodobiteľný.
Sám.
Jak odblesk slnka na skle v odraze.
Žiari cez priezračnosť,
prach i cez sadze.
Seba samého jak svetlo cez oblok.

Originál vo vnútri.
Gýč navonok.


Anna Vodičková