Matky na stanici, Žaloba

Matky na stanici

Tak. A už zase odišli.
Návestia železníc im diktujú smer.
Koľaj sa tratí v mušli slnka.
To zaiste ich cieľ.

Odišli moji milí, ľúbi...
Na sever, východ, západ, juh.
Vedení métou perspektív si vbodli
do mladej krvi tisíc smelých túh.

Vlak odjachal. Do diaľky sa stráca.
Zrak matky sklený, boľavý.
Vie, že sa k nej znovu všetci vrátia.
Zatiaľ v bielom lístku pošlú
synovské pozdravy.


Žaloba

Vzdych.
V hlase zlom.
Otáznik, vzlyk, ston.

Posielam ti spis.
Mama.
Je samý kal, hnus, sliz.
Prečítaj ho.
Sama.

Posielam ti súdny protokol.
Mladosti mojej skon.

Život?
Plevy, slama.
Nič, len cely jama.
Mama!

Nezdarné dieťa som plné vín.
Odpustenie prosí poblúdený syn.

Srdce trhá bolesť,
čelo zalieva znoj.
Matka bez slov šepká.
Nezdarný syn.
Nešťastný syn môj.
Môj!


Anna Vodičková