Verše o plači, Tak i tak

Verše o plači

Mraky plačú dážď,
stromy rannú rosu,
steblá trávy zase
keď ľahnu pod kosu.
Vietor plače, kvíli
v spevoch Meluzíny.

Ľúbosť plače srdcom,
smútok v cite vrúcnom,
bolesť s nemohúcnom.
Radosť plače krásnom.
Slovo v slove vzácnom.

v človeku plače Źivot. Čas.
Hrá sa s nami.
I vysmieva sa z nás.


Tak i tak

Rovnomerne kráča čas.
Nič ho nevyruší.
Dejstvami ho napĺňa
miliardy duší.
Všelijak.

Osud jedinca.
Národov osudy.
Rozbeh i udica.
Most v priepasť vysutý.

Od vrchola piaď
v strmhlavý pád.

Aká je to hlúposť jedincov, národov.
Z dosiahnutých výšok
vrhať sa do pádov.
Nespočetnekrát.

Víťazstva?
Pády?
Nevyrušia čas.
Dejstvami ho napĺňa každý z Nás.

Tak i tak.
Všelijak.


Anna Vodičková