Obdiv - prvá láska

Dýcham ti do vlasov
celkom zblízka.
Kučierku na tvári
ti môj dych íska.
Vidím ťa z profilu.
Líce, ústa, riasy
v obdivnom cítení
sajem z dievčej krásy.

Si ako fialka
pokorná a nežná
v marcovom svitaní
jarná už i snežná.
Si ako drobný kvet
tajuplnej vône.
Že si, už tým blažíš svet
výslnia i tône.

Stojím vedľa teba
v plnom autobuse.
Vodíš ma po nebi
v neznámom úžase.
Nedýcham. Nemý som
v sladkobôľnom snení.
Srdcom mi prejde ston
ako stromu v rozvidnení.

Vedieš ma ku sebe
ani nevieš o tom,
že som vstúpil v priestor
v Tebe uzavretom.



Anna Vodičková