"Vždy je šanca"

» autor: Ivi
Pozeral som mu priamo do očí. Nech vie, že sa s ním rozprávam ako rovný s rovným. Tie roky, čo som ho nevidel, ho dosť poznačili. Okrem strhanej tváre a úplnej absencie vlasov som si všimol a preriednutý chrup. Zato postava, tá zodpovedala vrcholnej forme ťažkého atléta.
- „No tak spusť!“ ozval sa, „čo sa pokazilo, čo ťa medzi nás doviedlo?“
- „Ja neviem človeče, veľa som o tom rozmýšľal. Najskôr to bol náš kňaz!“ Spýtavo na mňa pozrel. – „Poviem ti to po poriadku. Ty si, ako väčšina z nášho sídliska, odišiel. Ja som ostal a začal podnikať. Prišla rodinka, deti, firma, ktorá slušne prosperovala. Akurát žena ma trošku vytáčala. Je prehnane veriaca. Farár má u nás predplatené nedeľné obedy hádam doživotne. Tie večné debaty o „tých“ veciach – nad moje sily! Vlastne, teraz si myslím, možno som ich iba zle chápal. Aby som to skrátil. Prišla kríza, úvery, hypotéky... všetko mi to prerástlo cez hlavu. A potom prišli ponuky, ako sa z toho dostať. Daňové úniky, sem-tam niečo vytunelovať. Strašne som sa tomu vzpieral.“ Aby to bolo zrejmé, zmraštil som tvár a záporne pokýval hlavou: „To vieš, rodina! A keď som bol úplne na dne, dovalí sa na obed ten porazený kňaz a vytočí ma svojimi rečami skôr ako obyčajne. Tak sa ho pýtam: „Ako môže niekto taký inteligentný ako Vy, veriť v niečo tak nehmatateľné a nedokázateľné, ako je Boh.“ On sa ma hneď na to spýtal, či pripúšťam aspoň minimálne percento, že existuje niečo väčšie ako „my“. Ja hlupák som priznal, že minimálna šanca tu je. A už ma mal, kde chcel. „Tak, kto tu potom nerozmýšľa pragmaticky,“ pustil sa do mňa, „ak boh neexistuje, pre mňa sa nič podstatné nezmení. No ak zoberieme do úvahy minimálnu šancu a On tu je, tak vy ste, prepáčte, v riti! Ak ste inteligentný a je tu šanca, tak najlepšie urobíte, ak ju využijete."“ Samozrejme, ja debil som si to kázanie vysvetlil po svojom. Začal som podnikať po novom. Veď šanca tu bola. No a ani nie šesť mesiacov a som tu!“
- „Pekný príbeh,“ ozval sa s pobaveným úsmevom na tvári môj spolubývajúci. Odrazu bol jeho úsmev ešte širší, tak že odhalil aj jeho skromný chrup a hneď na to jeho ruka pristála na mojom stehne. V tú chvíľu sa mi zdalo, že sa steny cely k sebe približujú.
- „Keď si už tu“, jeho hlas znel zvláštne chrapľavo, „urobíme si pekný uvítací večer.“
- „Počkaj! Ja nie! Ja nie som,“ zakoktal som, „ja iba ženy!“
- „A už si to skúsil s chlapom?“ prisunul sa bližšie.
- „Preboha, nie!“ vykríkol som. „Priateľsky“ ma objal okolo pliec a s povzbudzujúcim pohľadom poznamenal: „Nevadí, uvidíš, možno sa ti to zapáči – šanca tu je.“
Tipů: 3
» 16.09.16
» komentářů: 4
» čteno: 695(7)
» posláno: 0


» 16.09.2016 - 18:22
Za mě - náboženství a víra jsou dva naprosto rozdílné pojmy. Ten konec, až beznaděj a hrůza na mě sáhly...máš pokračování? Řekla bych, že ano.
ST.
» 16.09.2016 - 21:22
suhlasim Reka-viera ludi spojuje a nabozenstvo bohuzial vecinou rozdeluje..a dakujem
» 16.09.2016 - 21:47
detektor
Velmi tomu rozumím i když zatím nejsem v kriminále a nesahá po mně termochlap....ST
» 16.09.2016 - 22:43
nuz Detektor 3x stasny chlap aj ked -Vzdy je sanca;-) vdaka!

Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.

© 2011 - 2024 libres.cz | Webdesign & Programming || PREMIUM účet za povídku
Ceske-casino-online.cz

Online hry zdarma.

Ostružina

Zábavný blog plný fotek nejen o bydlení, dekoracích, zahradě.