TULÁCKÁ
vzpomínka na moji celtu,nevím kde se poděla,chybí mi byla skvělá
» autorka: divoženka1 |
krajina zavřela svá víčka
usnula jsem
trochu zrudlá studem
a trochu od sluníčka
stmíváním pobledlá
jak stébla trav
na celtu padají mi trsy hvězd
světlušky
co nikdy nevybledly
vzpomínky co nikdo neodpáře
ladí jak struny na kytaře
krajina ta múza tuláků
jak ranní rosa
otevřela oči
a do srdce mi padá
pam pa da
pam pa
dam pa da
usnula jsem
trochu zrudlá studem
a trochu od sluníčka
stmíváním pobledlá
jak stébla trav
na celtu padají mi trsy hvězd
světlušky
co nikdy nevybledly
vzpomínky co nikdo neodpáře
ladí jak struny na kytaře
krajina ta múza tuláků
jak ranní rosa
otevřela oči
a do srdce mi padá
pam pa da
pam pa
dam pa da
Tipů: 26
» 20.05.16
» komentářů: 17
» čteno: 628(22)
» posláno: 0
» nahlásit
» 20.05.2016 - 04:44
Milena
Právě se chystáme na víkend pod širák.
» 20.05.2016 - 09:13
Také jsem dočundroval. Zbyly mi (sice krásné, ale) jen vzpomínky.
Tobě ST
Tobě ST
» 20.05.2016 - 10:46
Další, kterou ohodnocuji ST a přidávám do záložek.
Taky jsem jezdila zamlada vandrovat, zrovna včera jsem na to s dcerou vzpomínala, když si prohlížela můj tzv. "cancák". Krásná to doba ...
Taky jsem jezdila zamlada vandrovat, zrovna včera jsem na to s dcerou vzpomínala, když si prohlížela můj tzv. "cancák". Krásná to doba ...
» 20.05.2016 - 14:20
kasparion
Milé tulačce ST
» 20.05.2016 - 16:11
tak přesně taková nostalgie, co mě popadá při čtení tvé básně, mě brala teď na koncertě honzy nedvěda.. miluju ty chvíle bezstarostnosti, vracenky do mladších časů, stanů, spacáků, hvězd, přátel, táboráků..... hezké! :)
» 20.05.2016 - 17:42
kedysi bolo na neby stale tisice hviezd
a ludia si vzdy priali aspon jedno z tych svetiel blizsie k zemi zniest.
Aby sa z toho nezblaznili ,bohovia im jednu hviezdu -slnko tesne nad hlavu zavesili.
Je to len jedna z hviezd,ale od tej chvyle pre nas jasnejsej niet.
Zabudli sme na hviezdy svietia ked spime a cez den na ne pre ziaru slnka nevidime.
A pritom zalezi len aka vzdialenost nas od hviezdy deli,aby sme tu najblizsiu Slnkom pomenovat smeli...prepac Divozienka neodpustil som si,ale pise Ti to naozaj dobre...
a ludia si vzdy priali aspon jedno z tych svetiel blizsie k zemi zniest.
Aby sa z toho nezblaznili ,bohovia im jednu hviezdu -slnko tesne nad hlavu zavesili.
Je to len jedna z hviezd,ale od tej chvyle pre nas jasnejsej niet.
Zabudli sme na hviezdy svietia ked spime a cez den na ne pre ziaru slnka nevidime.
A pritom zalezi len aka vzdialenost nas od hviezdy deli,aby sme tu najblizsiu Slnkom pomenovat smeli...prepac Divozienka neodpustil som si,ale pise Ti to naozaj dobre...
» 21.05.2016 - 19:32
J.F.Julián
Po tvé básni bych šel na čundr...
St!!
St!!
» 23.05.2016 - 17:07
krizekkk
Pam pada da... ;-)
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Předchozí: Skleněnky ze snů | Následující: Městem