DÝKA DO CHRBTA

DÝKA DO CHRBTA

Tvoje slová i činy,
bodajú ako dýky,
vrážajú sa do srdca,
ja nie som porodca.

Som len zas obeť
tvojej falše,
rany idú do hĺbky,
bolí to tak strašne,
musíš to zniesť,
minulosť ide do hrobky.

Spoza chrbát
robíš rozhodnutia,
bezo mňa,
čoho sa mám báť,
tvojho odmietnutia?

Celé si to iba hrala,
pod rúškom lásky
sa schovávala,
medom natierala
moje pery,
veď ma neodhalí.

Ja nie som včerajšia.
A ty to vieš,
prekukla som ťa,
teraz sa poserieš.

Svedomie ťa nenechá
kľudne si dýchať,
vrazila si mi dýku
do chrbta,
teraz budeš pykať.

Niesť si svoje následky.
Kto ti teraz uverí,
že si úprimná?
Potápaš svoje exlásky.
Bez štipku dôvery,
si zostala stratená.

Ja vstanem
a pôjdem ďalej,
no ty zotrváš
s pocitom viny,
že keď ťa stretnem,
oči ti padnú na zem
a ja pochovám
i to posledné
čo zostalo medzi nami.

Imagine