Nocou

Ani netušíš koľko toho máme spoločné
Prišla si na mnohé, ale až po polnočnej
Ozvene zvonov sa veľa zmení
Zhasnú svetá, potemnejú steny

A mne sčerná myseľ, kde každý výmysel
Chytí farbu noci
Skrývam sa pod perinu, strácam medzi ľudí
A keď sa neschovám, diabol ma zobudí

Bojím sa tvojich démonov, možno preto tak veľa
Lebo väčšina z nich, často, aj moje hrdlo zviera
Šepkajú odporné vtipy a smejú sa mi do uší,
pre moment tichý nejeden sľub poruším.

V týchto chvíľach čakám na spasenie
Myseľ mi rozjasní väčšinou brieždenie
Kedy na pár chvíľ upadám do bezsenného spánku
a diabol ticho šepká mi, sladkú uspávanku