IL SESSO ANTICO

...ako Vezuv

naplnená ohnivou vášňou,
vyčkávam,
kým sa naplní mesto,
dávam o sebe vedieť vzdychmi z útrob môjho tela,
Pompeje sa trasú,
neuniknú,
najskôr ich zahalím rúškom jemného prachu pier,
nevinné bozky pomaly padajú na ich pevné múry,
nič ich nezachráni,
som ich pán,
jemne ich šteklím a dráždim dymom,
už sa mi podmaňujú,
volajú ma,
chcú ma,
ešte netušia, že ich spálim chrliacou silou lávy túžob,
tak horúcich,
že budú volať bohov o pomoc,
preniknem za hradby a zaplavím ich horúčavou,
Pompeje vzdychajú so mnou,
aká rozkoš napĺňať ich,
aká rozkoš splývať v jedno,
keď vychrlí posledný cícer lávy,
krajina znavená živelným zápasom sa chystá spať.