Svitanie

Ráno ma stvoříš
zo svojich prianí
a tvoj dotyk
stále ešte páli
strácam sa v tebe
je to ako zdanie
a rána zvláštne
za ucho mi dáš
žiarom slov
čo mieria tam
kde zabolíš ma viac
ako rýchlo strácaš sa
keď svítáš
a bojíš sa mi povedať
skôr len jedno svitanie
tvojim telom ma hrialo
v dlaniach prúd
myšlienok
a ja viem
že to za to stálo
...