Hrádz

Márne v okne sedím
a otváram ho
dokorán
spomienkam a myšlienkam
čo okolo mňa
často plávajú
nedovolím odísť
...
Kto zbúral tú hrádzu
čo mala všetko
zastaviť?
...
Namiesto toho
vietor kĺže po vlnách
a ani ten najväčší smútok
nedokážu odplaviť
aj keď dúfam
...
Hlavu v dlaniach mám
stále otváram sa
novým príbehom
vtáky vo vlnách
šumí nad hlavou
až nad nimi bývam
a stále dúfam
...