Nenávratno

Pre dobreho prietela,ktory nenašiel cestu spať

Z tela ostali dve slová,len mená
rozum nevinnosti stratil dych
mysel vyčerpaná a utrápená
posledné slová,posledný vpich
Hárok z patológie plný je neznámych dier
obchodník z ulice stratil hlas
koniec radostí a detských hier
mať tak moc vrátiť čas

Keď stavali mosty pre nás deti
že tažko sa nám chodí po lane
ja zimou zakrýval som ruky
a ohňom hasil plameňe

Hladel som do tváre vlastnej mami
a rátal vrásky
čo boli mojím zrkadlom
už necítila hnev ,ba ani neprosila
jej slzy v očiach však vraveli
ľúbim ťa ,ach vráť sa mi

Nie nechcel som odísť
len chuť ostať sám
všetkých sa zbaviť
baviť sa s automatickým pilotom
a hovoriť si stále,čo potom
počúvať ozvenu ,páliť morenu
každé ráno vstať ,hneď si dať ,
veď len tak pre zmenu.
budiť sa v noci
klopať snáď na bránu
kričať nech otvoria že tašku mám zbalenú
a nemať v nej nič
len dušu zdrvenú.

A tak zapálim cigu tigrami plnenú
v papieri od novín čo nemali stranu
a znovu len namierim ranu
tá posunula ma vždy dalej

mami prepáč
teraz viem,že do hrobu.

Hladám sa v novinách
či venujú mi stranu
No jediné čo zistil som,že
moje telo dostalo vlastnú jamu.