Vždy keď prší ...

Vždy keď prší v kombinácii s tím, že mám dobrú náladu – áno i také je možné, mať radosť i keď prší – tak si spomeniem na jedno odpoludnie v Košiciach. Vraciam sa naspäť domov – a musím prejsť cez obrovské prázdne parkovisko – dážď a blesky – a ja si vykračujem, pomaly moknem a uvedomujem si, že som zamilovaná do Vikinga a že to čo cítim k nemu, vnímam ako by bola vo mne pod kožou, proste v tele – kopírujúc trochu i ruky a nohy – obrovská meňavka naplnená medom a že jemne žiari a pulzuje. Je mi krásne.

V tom udrel kdesi blesk a ožiaril celé nebo a mňa napadlo, že keď sa blýska, mali by sme sa usmievať, pretože to si nás Otec Boh fotí do rodinného albumu.

Takže – usmievajte sa – vyletí vtáčik!

Vždy keď prší a je mi krásne spomeniem si na jeden výlet s mamou – pomaly sme vystupovali do sedla lesáckou cestou – cca 6 hodin sme kráčali vo vytrvalom daždi – a my sme sa výnimočne nepohádali ale naladili jedna na druhú. Už sme sa ani nerozprávali – len vychutnávali dážď – jeho hudbu, jeho vôňu. Mala som obrovský kovbojský klobúk – asi po 4 hodinách mi premokla strieška a začalo mi kvapkať na nos.

Vždy keď prší – dokonca i keď na mňa spadne splín – je mi krásne.