V každom okamihu...

V každom okamihu
zomiera toľko krásy...

jemnučké vločky
keď rozplynú sa
chvíľu po tom
čo dotknú sa rias

no skôr dajú šancu
pozrieť si ich krásu...

letné vône kvetov
čo len tak preletia vôkol
jemne pošteklia
čuchové bunky
a potom sa stratia
lebo ich vietor rozfúka...

úsmevy na perách
sprevádzané žiarivým
odrazom šťastia v očiach
skôr než padne na dušu tieň
a začnú sa utápať
v kalužiach sĺz...

krásne ľudské ideály
čo nosíme v srdciach
od čias malého dieťaťa
a ktoré s pribúdajúcimi rokmi
získavajú inú podobu

aby sa napokon premenili
iba v túžobné sny...