Šprdúľka 2

Keď človek dostane chuť na kebab s pikantným dresingom, tak sa búrajú hranice. Rozšíria sa viečka a nepatrne cukáme kútikmi úst. Vieme dobre že je to sviňárna. Nezdravé, pofidérne ingrediencie, atď. Ale čo keď to bude úplne iná chuť s tým pikantným dresingom ?
Už aj staré babičky naše predsa vraveli, že dobré halászlé neskazí pol kila štipľavých paprík.

Asi nejako tak som bol aj so Šprdúľkou. Na naše prvé rande vyrazila ako keby šla na maratón nevkusu. Mala športovú podprsenku, vyťahané tielko s drsným nápisom, krikľavo zelené legíny a bežeckú značkovú obuv. Okolo krku mala omotané 4 metre pestrofarebných a ligotajúcich štrgátiek. Samozrejme hneď po prvom pohľade som vedel že spolu nebudeme preberať teóriu ustáleného stavu.

Pravý dôvod prečo som s ňou vyrazil bola moja mienka o jej veku a kvôli roztopašným fotkách na Instagrame, kde rada vystrkovala zadok. Odhadoval som jej skromných 20, najviac 25 ale mýlil som sa. Vysvitlo že mala sedemnásť a pol rôčka. Prekvapila ma. Aj nepríjemne.
Podľa spoločného písania som si myslel, že je len naivná dospelá, ale bolo to naivné dieťa. A to podľa mojej príručky znamená jasný znak k tomu aby som dal ruky preč od toho exemplára.

Zhorklo som ju teda mal v zálohe „až dospeje“. Občas sme si písali a raz za čas sme sa vídali v jednej kaviarničke v centre pred svedkami.
Asi po roku Šprdúľka so svojou kamarátkou rozbiehala zaujímavý internetový projekt pre moderné baby ohľadne handier, líčenia a pod. Proste kvietkovaný web s online-shopom cez franchisingový program istej nadnárodnej kozmetickej firmy.
Kvôli rôznym školeniam museli s kamarátkou na pár dní vycestovať do Londýna. Šprdúľka mi poslala jednu peknú fotku kde bola odetá ako keby bola vyfotená s nejakého módneho magazínu. Žiadne rozťahané tielko. Žiadna bežecká obuv. Bola ležérne elegantná a graciózne vkusná. Aj keby fajčila cicinu manažérovi s Marks&Spencera tak by sa neohákla lepšie.

Aha, kebab s pikantným dresingovom, povedal som si hneď.

Slintal som chvíľu nad fotkou a napísal jej, že som tiež v Londýne a že by sme sa mohli vidieť.
Samozrejme že som klamal. Bol som doma u seba v župane a s čerstvo ocucanou tretou nohou som sa díval v telke na golf.

Zabookoval som letenku. Nemal som žiadnu batožinu, takže som hneď po prílete šiel rovno za ňou. Čakal som na ňu pred školiacim centrom, ktorý bol v byznysovej štvrti. Sedel som na lavičke a díval sa na manažérov v oblekoch zopodiaľ ako fajčievajúc elektronické cigarety kŕmili holuby. Zaujímavý úkaz.

Sedel som na lavičke a díval som sa na oblaky na nebi, keď sa objavila Šprdúľka. Mala oblečenú bledomodrú vysokú sukňu po kolená dlhú so zadným výstrihom a bielu polo priehľadnú hodvábnu blúzu rozopnutú na tri gombíky. Vlasy mala v jednoduchom cope. Na nohách mala čierne poltopánky s elegantnými kovovými sponami. Cez ramená mala prehodenú tmavomodrú šatku. V rukách niesla čierny šanón a zvierala ho okolo prs, ako by ukrýval prinajmenšom tajomstvo věčného mládí.

Vykračovala smerom ku mne majestátne a tak sexi, že som pozvoľna obmäkol v sede. Nepoddajnú ofinu padajúcu do očí musela viac krát upraviť. Dlhé pramienky ofiny prehadzovala za ucho ako skúsené modelky. Dívala sa na mňa cez čierne okuliare s hrubým, výrazným rámom. Mňam.

Mal som sto chutí ju pozdraviť šťavnatou pusou od môjho vtáka ohniváka ale premohol som sa. So Šprdúľkou sme zašli na obed. Pýtal som sa na jej projekt a rozprávala so zápalom a ja som ju radostne počúval. Dokonca mi čo-to ukázala aj zo zázračného šanónu. Oční kontakt som sa s ňou ani nepokúšal držať, pretože jej rozopnutá blúzka odkrývala blažený pohľad na jej krásne prsia. Pevné a jemne pehavé trojky. Jej bledoružová podprsenka to už len bola čerešničkou na torte, ktorý balancoval na mojom hrote lásky.

Vytvárala dojem vážnej osoby. Rozprávala rozvážne a nechechotala sa ako nedonosená ako pred tým. Čo sa stalo s tým hačkajúcim detskom ? Kde sa stratila ta rozmarnosť a tupá tínedžerka ?
Zrazu ma napadla myšlienka že je možno lepšia herečka ako ja. To ma rozhecovalo. Bezpredmetne som bol ochotný to zistiť a bol som odhodlaný aj zájsť za kraj možností detektívneho procesu.
Objednali sme si hovädzie a zelené hľúzky fazule na masle.

Šprdúľka spustila pri jedle chválnú reč a vyjadrila dôveru v nasledujúcich dňoch ktoré pravdepodobne strávime spolu. Prežúval som steak a neveril som ušiam. To ma z nejakého motivačného prejavu ? Nedalo mi to.
Môj pikantný dresing je ostrejší než som s ním počítal. Každé jej slovo mi vypaľovalo do mozgu hrubú drážku pochybností. Došiel som k záveru že táto dáma zjedla Šprdúľku. Stará Šprdúľka mi nechýbala ale nedokázal som sa zmieriť s myšlienkou že som svedkom tak dokonalej premeny. Musí tam predsa niekde v jej hĺbke byť. Celý vesmír je predsa o tom, že nič nezaniká.
Dožuli sme hovädzinu a presunuli sme sa v rámci krátkej prechádzky do jednej „mestskej knižnici“ na írsku whiskey. Šprdúľka pila pomaly, chutilo jej. Vychutnávala si dúšky jantárového moku a glábosili sme o základnom princípe Cantillonovho efektu pri ktorom inflácia dochádza čisto s neschopnosti usýtiť dopyt. Keď Šprdúľka začala vehementne hájiť jej názor, že praxeologia by sa mala zaradiť do hlavnej vlny ekonomickej praxe a neponechávať ju len v teoretickej línií skúmania trhu, mne začal tuhnúť fagot.

Rozprávala vášnivo a zaujato. Silne gestikulovala a pri jej myšlienkovom výklade sa hrala s farbou a tónom hlasu ako keby prednášala na kongrese pre bohatých židov.
Pri počúvaní tohto výkladu som sa musel oprieť a vychutnať si jej energický prejav. A poviem Vám, počúval som ju pozorne. A pri tom sledoval jej hebký krk, jej hodvábne ruky a pehavé pohopujúce sa prsia. Jej prsia neboli najväčšie, ale boli na seba natlačené ako dve žlté melóny v malej kabelke. Jedna drela o druhú. Čím väčší zápal vložila do prejavu o to viac sa jej prsia treli jednu o druhú. A napadlo ma hneď že trením vzniká teplo.
Keď Šprdúľka dokončila prednášku, odfúkla si ako keby nafukovala balón. Jej naduté ružové pery chvíľkou pripomínali ústa trubkára.
... Nie, nie toho čo inštaluje vodu ti v kúpeľne.

So zatajeným dychom som čakal čo bude ďalej. Nespoznával som mladé dievča ktoré sedelo predo mnou. Kde sa vzala táto jasnoumná a uvážlivá mladá slečna ?
Moment ticha prerušil jej smiech. Smiala sa mi preto, lebo na ňu civel bez slova.
– Môžem ja za to ? – pýtal som sa jej. – Očarila ma tvoja krása a tvoj ekonomický zápal. – dodal som.
– No, no. – Hrozila so vyzdvihnutým prstom. – Ty keď veľa piješ asi nevieš čo rozprávaš. – diagnostikovala ma na pohlaď.
Objednala ešte jednu rundu a ja som jej lichotil až sa zaparovali lýtka aj slovenskej servírke. Medzi rečou som Šprdúľke vyjavil svoj obdiv voči jej nádhernému pohľadu do jej výstrihu, ktorý by istotne dokázal liečiť barsjakú chorobu a navrátil by život polomŕtvym na smrteľných posteliach.
– Dosť divne prejavuješ náklonnosť, ale dajme tomu.
– Keď ja som upne v rozpakoch v tvojej prítomnosti.
– Asi potrebuješ vzduch.
– Asi potrebujem tvoju pomoc. Nahni sa a za húpaj tvojimi zázračnými ceckamy nech sa do mňa opäť vráti život. – prosil som ju tváriac sa ako keby som bol v hrozných múkach.
– Ty si čune. – zakryla si usmievajúce sa ústa a dívala sa po okolitých stoloch.
Zdvihla pohľad na plafón prehla sa cez stôl a zakývala do strán ramenami. Kozy sa jej rozhúpali no jedna radosť. Všetci traja sme sa dali do rehotu. Ja, Šprdúľka a servírka.

Preradostná chvíľka to bola. Smiali sme sa na plné pľúca. Až keď sme sa dostali k dychu objednali sme fľašku sektu a oslavovali moje znovuzrodenie.
Šprdúľke zľahka prevetrali zmysle šumivé bubliny a iskrenie v jej očiach prezrádzalo že moje nevyberavé lichôtky sú jej blízko srdcu. Alebo bola podgurážená?
Prekypela úsmevmi. Jeden za druhým a občas veľkoryso zahúpala kozami keď som podľa jej slov potreboval prebrať k životu. Keď sme prebrali všetky témy ktoré ma v spojitosti s ňou zaujímali, tak sa začala pýtať ona mňa. To ma znudilo a jeden nestrážený okamih keď zahúpala kozami dívajúc sa na plafón som jej medzi prsia vtlačil kocku ladu. Jej prsia kládli majestátny odpor ale prekonal som ho.

Hýkla od prekvapenia a zakrývala si výstrih. Sadla si na stoličku a začala studenú kocku ladu naháňať vo výstrihu.
– Trením vzniká teplo a nechcel som, aby sa ti zaparili prsia. – vysvetľoval som medovým tónom svoje konanie.
– Ty si ale pozorný. – v tom kocku vytiahla s medziprsného priestoru a na pol roztopený kus ľadu mi hodila do pohára so šampanským.
– Gracias mademoiselle – poďakoval som sa jej zdvihnutým pohárom. Britsky som vystrčil malíček a šampus za hlasitého srkania vypil do dna. Pootvoril som ústa a prevaľoval som kocku ladu v ústach ktoré vydávalo tichí praskavý zvuk.
– Ty si také prasa. A ja som si myslela že si konzerva – priznala farbu Šprdúľka. Očičká sa jej rozžiarili ako keď sa človekovi po troch dňoch neľudského trápenia podarí poriadne vysrať.
– A ja som si myslel že ťa tá ťažkopádna záprdka čo tu doteraz sedela, zožrala aj s papučami.
Usmiala sa tak nevinne a jemne ako to robievajú princezničky. To dieťa v nej ďalej žilo a moja detektívna práca bola u konca. Pátranie uzavreté.

So Šprdúľkou sme sa ešte chvíľku prechádzali po brehu Temži. Ruka v ruke, ruka v rukáve.
Keď sme došli na hotel, prihlásil som sa na recepcii a hneď sme šli ku mne, lebo som rezervoval izbu s manželskou posteľou.

Predvídavá mochňa som.

Za oknom začínalo Londýnsky mrholiť a oblaky sa stemnili. Slnko zapadlo a chladný dážď klopotal na okno v rytme môjho prirážania do Šprdúľkinho análu. To nezbedné dievčatko ma príjemne prekvapilo. Až do neskorej noci sme robili atletické kúsky až hotelská posteľ začala hlasito vŕzgať. Potom sme naše radovánky presunuli na podlahu kde sme si ustlali prikrývkami.
Mladé telo Šprdúľky som poctivo sprofanizoval. Potom sa tíško zababušila do perín na posteli a so sladkým úsmevom dokonalého sdehonestovania zaspala.
Obliekol som sa zišiel do baru. Dal som si dvojitú a díval sa do nočného dažďa. Pozrel som sa na hodinky. Tri hodiny noc. Či ráno ? Vyšiel som von na ulicu. Včera na ceste do hotela som zazrel po blízku nejaké rýchle občerstvenie. Zašiel som a dal som si kebab s pikantným dresingom.

Zavolal som si taxík a nechal som sa vyviesť na letisko. Za dve hodiny mi to letí…
Hmm, mam chuť na hovädzie na víne.