Nasratá

Bolo skoro jesenné sobotňajšie ráno. Ponáhľal som sa do práce. Metro som len tak tak stihol. Ale aj to vďaka slečne, ktorá podržala na chvíľu dvere, aby sa nezavrelo kým tam dobehnem. Známa tvár. Občas ju vídam, pracujeme na jednom poschodí. Poďakoval som sa jej ale ani okom nemihla. Arogantná frflaňa, zaklial som v duchu. V skutku skazené ráno.
Vystupujem a moja záchrankyňa tiež. Nenechalo ma jej znova nepoďakovať za to, že mi podržala metro. A v tom spustila, či si myslím že ona má čas sa so mnou vyprávať. Ponáhľa sa do práce. Bola nasratá na mňa, na systém na všetkých.

Nasratá bola o hlavu vyššia a iskrilo je v očiach vždy keď vravela kundo volé. Som z nej bol hotový. Krásna žienka, ktorá kľaje ako dláždič, daj mi bože nech ma IQ papagája.
V takýchto prípadoch nie je inej možnosti, musí človek pritákať. Aj ja som bol teda nasratý na systém, na šéfa, na seba a na všetkých. Konečne sme mali niečo spoločného. Obaja, ale skôr ona s toho mala veľkú radosť. Odprevadili sme sa vzájomne do práce a ešte vo výťahu som ju vyzliekal jedným okom.

Nedalo mi. Okolo obeda som sa k nej išiel pozrieť. Len ako keby náhodou som tam šiel okolo. Nasratá sa hrabala v nejakom štósy papierov. Vyzerala ešte viac nazlostená ako ráno. Podišiel som k nej.
-Zdravím slečna. Ste ešte stále taká podráždená?
Bola to chyba veľká. Nasratá po par sekundách trápneho ticha spustila na mňa ďalší nával zlosti. Sťažovala sa. Ani som netušil že za pár hodín sa jej môže prihodiť tak veľa nepríjemných vecí. Nechcelo sa mi tomu veriť. Navrhol som obed, jedlom sa vraj človek ukľudní. Dlabala ako besná. Zbaštila porciu jak pre slona. Ani neviem kam to do nej všetko vliezlo.

Nasratá bola približne 55 kilová gazela športovej postavy. Nenosila podprsenky a mala pristrihnuté nechty – prstovala sa ako des. Mala veľké mandľové oči ako olašská cigánka s Rimavskej Soboty. Kozičky akurát do rúk. Nosila veci ktoré zvýraznili jej štíhle krivky, trička bez ramienok pastelových farieb, tmavé leginy a nechutné baletky.

Nasratá dopapala a ja som už cítil že je najvyšší čas dať zbohom jej veličenstvo nespokojnosti. Žiadna výmena čísel, ani email, ani Facebook. O par hodín neskôr som u seba v práci bol poctený návštevou Nasratej. Potrebovala poradiť niečo ohľadom techniky. A začal som mat vážny strach.

Nasratá na mňa vytiahla najťažší kaliber, neskutočný troj-hmat: Kozy, oči, hole ramená.
Dostala ma do kolien.

Kľačal som u nej doma pri jej posteli a lízal som jej buchtu. Tieklo to z nej ako zo starej pračky. Nasratá kňučala, vrtela sa, zvíjala a prekrucovala sa ako húsenička. Kozy mala pevné a bradavky také nevinné bledulinké. Telíčko suprové, také je iba jedno zo sto. Na koníčku bola veľmi rada. Nasratú som si natiahol s každej strany.
Zaujal ma poster na stene jej izby – Rozprávkový Shrek ...
Nasratá to chcela cítiť. Tak som jej napustil zadoček a díval som sa jej na tvár. Usmievala sa. Za celí čas prví a jediný úsmev.